Analýza celkových nákladov a výsledkov modelovaných prípadov osýpok pri poklese zaočkovanosti

Analýza celkových nákladov a výsledkov modelovaných prípadov osýpok pri poklese zaočkovanosti

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
93%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Miroslav Horváth PhD.100%100%100%
Bc. Karolína Majerová100%100%-
RNDr. Erika Kellerová PhD.100%80%-
ISBN: 978-80-972360-1-4

Analýza celkových nákladov a výsledkov modelovaných prípadov osýpok pri poklese zaočkovanosti

Peter Slezák1 , Zuzana Chladná2 , Jana Zibolenová3 , Viera Švihrová , Daniel Ševčovič , Henrieta Hudečková , Iveta Waczulíková ,
1 Katedra jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK, Bratislava
2 Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky FMFI UK, Bratislava
3 Ústav verejného zdravotníctva JLF UK, Martin
peter.slezak5@gmail.com

Úvod: Na Slovensku bol vďaka implementácii a dlhoročnej úspešnej realizácii Národného imunizačného programu vytvorený a zachovávaný vysoký stupeň zaočkovanosti nad 95% potrebný na ochranu populácie, vďaka čomu bolo ochorenie na osýpky od roku 1998 eliminované (1). Dlhodobo priaznivá situácia vysokej zaočkovanosti vedie v poslednom období v spoločnosti k zmenám vo vnímaní očkovania detí a adolescentov ako spôsobu prevencie. K zmenám vnútorných faktorov (pokles zaočkovanosti) pribudli aj vonkajšie vplyvy (globalizácia, migrácia), čo spolu môže vytvoriť podmienky pre vznik sporadických prípadov a pri ďalšom nepriaznivom vývoji aj k lokálnym epidémiám osýpok (2).

S využitím epidemiologických údajov a matematického modelovania sme preto vykonali analýzu efektívnosti nákladov (3), ktorá môže podložiť účelnosť financovania celoplošného vakcinačného programu a opodstatnenosť udržania vysokého stupňa zaočkovanosti detskej a dospievajúcej populácie.

Metodika a zdroje dát: Pravdepodobnosti výskytu jednotlivých zdravotných stavov  v súvislosti s ochorením, ako aj očkovaním (4); Priame a nepriame náklady z roku 2014 (2); Vek pri očkovaní 1. dávkou  sme brali z tabuliek prognóz Výskumného a demografického centra INFOSTAT Bratislava

(http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=10&Itemid=55); Vek pri očkovaní 2. dávkou  sme brali z demografických tabuliek SR (http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=17&Itemid=18); Stredné dĺžky života podľa roku narodenia (priemerný životný potenciál) sme brali z tabuliek Eurostatu, http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do

Váhy kvality života: The National Institute for Health and Care Excellence (NICE) https://www.nice.org.uk/standards-and-indicators;

Váhy disability: World Health Organization 2004. The global burden of disease: 2004 update. Geneva: WHO a (5,6). Použitá diskontná sadzba nákladov a úžitkov: 3% a 5%. Pre rozhodovacie stromy a modelovanie sme použili program TreeAge Pro Healthcare 2015.

Výsledky a závery: Pri udržaní vysokej úrovne zaočkovanosti je možné udržať proporciu vnímavých pod hranicou kolektívnej ochrany. V prípade, že dôjde k poklesu zaočkovanosti, možno očakávať hromadenie počtu vnímavých najprv v mladších vekových skupinách. Odhad prípadov z deterministického vekovo-štrukturovaného  modelu ukázal, že po prekročení hranice kolektívnej ochrany môže - v závislosti od scenára - dôjsť k epidémii už v najbližších rokoch. Náklady a výsledky sme hodnotili pre potenciálny vznik epidémie v roku 2025 ako počet zabránených prípadov a zabránených úmrtí pri uvažovaných scenároch úrovne zaočkovanosti. Vo všetkých uvažovaných porovnaniach pre rok 2025 bola stratégia „vakcinovať“ dominantná nad stratégiou nevakcinovať. Na základe ICER (analýzy prírastkového pomeru nákladov a prírastkového pomeru nákladov a výsledkov) časovom horizonte 10 rokov do roku 2025 bola stratégia „vakcinovať“  buď dominantná alebo nákladovo efektívna.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č.APVV-0096-12.

Zdroje: 
  1. 1) Rovný I., Mikas J., Hudecová H. a Némethová D. Význam očkovania - Choroby, ktorým môžeme vďaka očkovaniu predchádzať. Bratislava, máj 2016. ISBN 978-80-7159-226-6.
    2) Švihrová V., Waczulíková I., Hudečková H. Nekomplikovaný priebeh osýpok – odhad nákladov na jeden prípad. V: Aktuálne problémy verejného zdravotníctva vo výskume a praxi III. JLFUK Martin 2017, 270-276. ISBN: 978-80-89797-21-9.
    3) Rascati K.L. Essentials of Pharmacoeconomics (Point (Lippincott Williams & Wilkins)) 2nd Edition. ISBN-13: 978-1451175936; ISBN-10: 1451175930.
    4) ECDC, Toolkit - Application to calculate DALYs, diseaseReports, Measles, [online]. 05 Oct 2016 [cit: 2017-02-02]. Dostupné na internete: http://ecdc.europa.eu/en/healthtopics/burden_of_communicable_diseases/Pages/Tool.aspx
    5) Thorrington D., Eames K., Ramsay M., Edmunds J., van Hoek A. J., Vivancos R., The Effect of Measles on Health-Related Quality of Life: A Patient-Based Survey. PLoS ONE 9(9) 2014, 1:9.
    6) Sassi F. Calculating QALYs, comparing QALY and DALY calculations. Health Policy Plan. (2006) 21 (5): 402-408. doi: 10.1093/heapol/czl018.

Diskusia