Efekt termostabilnej rekombinantnej katalázy AfKatG ako prídavku rastových médií potravinárskych kmeňov

Efekt termostabilnej rekombinantnej katalázy AfKatG ako prídavku rastových médií potravinárskych kmeňov

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
80%
Prevedenie (dizajn)
80%
Diskusná interakcia
60%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Eva Struhárňanská100%100%-
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.60%60%60%
ISBN: 978-80-972360-2-1

Efekt termostabilnej rekombinantnej katalázy AfKatG ako prídavku rastových médií potravinárskych kmeňov

Kristína Hriňová1 , Eva Struhárňanská , Hana Drahovská , Tomáš Kuchta2 , Jana Koreňová , Mária Mikulášová , Anna Belicová , Zdenko Levarski3 , Martin Šafranek , Monika Chovanová , Silvia Rybecká , Stanislav Stuchlík , Marcel Zámocký4 , Ján Turňa ,
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra molekulárnej biológie, Ilkovičova 6, 4215 Bratislava 4, Slovenská republika
2 Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav potravinársky, Priemyselná 4, P. O. Box 25, 82475 Bratislava 26, Slovenská republika
3 Univerzita Komenského v Bratislave, Vedecký park, Ilkovičova 8, 84215 Bratislava 4, Slovenská republika
4 Slovenská akadémia vied, Ústav molekulárnej biológie, Dúbravská cesta 21, 845 51 Bratislava 45, Slovenská republika
kristina.hrinova@gmail.com

Baktérie mliečneho kvasenia (LAB; heterogénna skupina Gram-pozitívnych nesporulujúcich mikroaerofilných tyčiniek alebo kokov) patria k najvýznamnejším skupinám mikroorganizmov používaných v potravinárskom priemysle [1]. Väčšina LAB sú kataláza-negatívne, čo predstavuje kultivačnú nevýhodu oproti patogénnym kataláza-pozitívnym baktériám (kmene rodov ListeriaStaphylococcus) nachádzajúcimi sa v rovnakom prostredí, pretože na dezinfekciu sa častokrát používa peroxid vodíka, ktorý LAB nedokážu spracovať.

Cieľom našej práce bolo zvýšiť prežívanie LAB bez priaznivého účinku na patogénne kmene s vužitím termostabilnej katalázy ako prídavku do rastových médií.

Na stanovenie účinku sme využili funkčný test, ktorý pozostáva z 1-hodinového opracovania bakteriálnych kultúr (LAB, listérie a stafylokoky izolované z potravinárskych prevádzok) vyrastených na OD600=0,5  peroxidom vodíka a následným vysiatím rôznych riedení kultúr na pevné médiá s prídavkom termostabilnej katalázy. Kontrolnú vzorku tvorili pevné média bez prídavku katalázy. Po inkubácii pri vhodnej teplote ( pre LAB a  pre listérie a stafylokoky) sme spočítali vyrastené kolónie a porovnali s kontrolnými vzorkami. Pri LAB sme dosiahli výrazné 2-38násobné zvýšenie prežívania po opracovaní peroxidom vodíka, niektoré kmene dokonca neboli schopné bez prídavku katalázy rásť. Pri patogénnych kmeňoch stafylokokov a listérií sme nepozorovali žiaden účinok. Týmto sme poskytli kultivačnú výhodu priemyselne dôležitým LAB kmeňom.

Poďakovanie: 

Príspevok vznikol vďaka podpore projektov: „Syntetická biológia a produkcia peroxidáz de novo“ (APVV-14-0375), „Univerzitný vedecký park Univerzity Komenského v Bratislave – 2. Fáza“ (ITMS 2014+ 313021D075), „Príprava biologicky aktívnych látok na báze rekombinantných proteínov“ (BIOREKPROT – ITMS: 26240220048) a „Rozvoj centra excelentnosti pre využitie informačných biomakromolekúl na zlepšenie kvality života“ (BIOMAKRO2 - ITMS 26240120027), financovaných zo zdrojov ERDF.

Zdroje: 

[1] Sonomoto K, Yokota A (2011) Lactic Acid Bacteria and Bifidobacteria: Current Progress in Advanced Research. Caister Academic Press, Haverhill, UK, p. 35.

Diskusia

Dobry den, zaujimalo by ma odkial pochadza afKatG, ako je mozne ju pripravit, s akou vytaznostou a ci bola testovana uz aj na inych kmenoch mikroorganizmoch. Vopred dakujem za odpovede, ZB

Dobrý večer, chcem sa spýtať na celkový rozsah štúdie, keďže počet autorov je nezvyčajne vysoký. Mohli by ste špecifikovať rozdelenie úloh v tíme? V posteri sa mi troch zle orientuje kvôli slabému rozlíšeniu - robili ste analýzy a porovnanie dose-response závislostí? Sú Vaše výsledky priamym aplikačným výstupom pre prax? Záver naznačuje, že by mohli byť (?) Ďakujem za odpoveď.
iwa

Dobrý deň, každé z uvedených pracovísk sa podieľa na inej časti. VÚP: izolácia bakteriálnych kmeňov z potravinárskych prevádzok; KMB: charakterizácia bakteriálnych kmeňov a funkčné štúdie (tiež produkcia a čiastočne purifikácia AfKatG); VP: purifikácia AfKatG; ÚMB: výber enzýmu. Tieto výstupy zatiaľ nie sú priamym výstupom, jednotlivé tímy sa venujú vlastným projektom a tento príspevok je výsledkom prvotnej štúdie využiteľnosti AfKatG.
Dose-response závislosť bola robená na niektorých kmeňoch, nie však ešte všetkých, preto tu nie sú uvedené výsledky.

Ďakujem a želám všetko dobré.
iwa