Chemorezistencia je jedným z hlavných problémov zlyhania liečby onkologických pacientov. Niektoré nádory sú prirodzene rezistentné a pacient od začiatku neodpovedá na chemoterapeutickú liečbu. Iné si rezistenciu vybudujú po niekoľkých dávkach chemoterapie. Rezistencia je následne hlavnou príčinou zlyhania liečby, relapsu a návratu ochorenia (1). V poslednej dobe sa venuje čoraz väčšia pozornosť úlohe nádorového mikroprostredia pri sprostredkovaní rezistencie na liečbu. V prípade pacientov s rakovinou prsníka tvorí podstatnú zložku nádorového mikroprostredia tukové tkanivo, ktoré je mimo iného bohatým zdrojom mezenchýmových stromálnych buniek (z angl. Mesenchymal Stromal Cell – MSC). Viaceré štúdie ukázali negatívny vplyv MSC na účinok chemoterapeutickej liečby a poukázali aj na ich úlohu pri vzniku rezistencie, či úzky súvis so zlou prognózou pacienta a metastázovaním (2, 3, 4, 5). Presný mechanizmus, ktorým MSC sprostredkujú zmeny v nádorových bunkách zatiaľ nie je známy.

V našej práci využívame MSC izolované z tuku zdravých darkýň a žien s rôznym štádiom, či typom karcinómu prsníka. Funkčným a molekulárnym porovnaním týchto MSC sme identifikovali viaceré rozdiely medzi jednotlivými skupinami. Analýzou interakcií medzi zdravými alebo s karcinómom asociovanými MSC s prsníkovými nádorovými bunkami hľadáme možné spôsoby vzniku chemorezistencie nádorových buniek. Tie sú oveľa rezistentnejšie na doxorubicín či paklitaxel, najčastejšie používané chemoterapeutiká pri karcinóme prsníka, v prítomnosti MSC alebo kondiciovaného média z MSC. V prípade priamej komunikácie je rezistencia sprostredkovaná pravdepodobne prostredníctvom tzv.  gap junctions. Pri nepriamej komunikácii cez kondiciované médium sme pozorovali zvýšenú sekréciu viacerých cytokínov. Významné rozdiely sme pozorovali hlavne pri in vivo experimente, kde imunohistochemické výsledky ukázali, že chemoterapiou predovplyvnené MSC zvyšujú invazivitu nádorových buniek a menia kompozíciu nádorových xenograftov.