Biochemický profil vybraných markerov ischemickej choroby srdca

Biochemický profil vybraných markerov ischemickej choroby srdca

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
96%
Prevedenie (dizajn)
96%
Diskusná interakcia
97%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Natália Vašková100%100%100%
Bc. Tomáš Magda100%100%100%
Bc. Miroslava Horenská100%100%100%
bc. Magdaléna Galová100%100%100%
Veronika Andrašiová Andrašiová100%100%100%
Mgr. Zuzana Gogaľová PhD.100%100%100%
Veronika Haluzová100%100%100%
Anna Kováčová100%100%100%
Róbert Kováč100%100%100%
RNDr. Katarína Jakubíková100%100%100%
PharmDr. Štefan Husár PhD.40%40%60%
RNDr. Vincent Sedlák PhD.100%100%100%
Bc. Renáta Palušková100%100%100%
Bc. Terézia Kolcunová100%100%100%
MUDr. Dominik Vaľko100%100%100%
Dávid Vaľko100%100%100%
Mgr. Monika Valková100%100%100%
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%80%80%
ISBN: 978-80-972360-4-5

Biochemický profil vybraných markerov ischemickej choroby srdca

Veronika Kováčová1 , Vincent Sedlák , Zuzana Gogaľová , Mária Konečná , Mária Majherová2 , Monika Valková3 ,
1 Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra biológie, Ul. 17. novembra č. 1, 081 16, Prešov, Slovensko
2 Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra fyziky, matematiky a techniky, Ul. 17. novembra č. 1, 081 16, Prešov, Slovensko
3 Poliklinika ProCare, Ul. Jána Pavla II/5, 040 23, Košice, Slovensko
Nika.kovacova12@gmail.com

Ischemická choroba srdca (ICHS) patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú jednu z hlavných príčin úmrtí na celom svete. ICHS najčastejšie spôsobuje koronárne ochorenie, ktoré sa vyznačuje zužovaním vencovitých tepien zásobujúcich srdcový sval krvou a kyslíkom [1]. Cieľom práce bolo sledovanie asociácie vybraných markerov ICHS a porovnanie koncentrácií týchto markerov v skupine s ICHS (n = 50) a v kontrolnej skupine (n = 50). Získané dáta boli spracované v programe Statistica, ver. 3.1. Na vyhodnotenie boli použité metódy deskriptívnej a induktívnej štatistiky. Boli zistené signifikantne nižšie priemerné hodnoty LDL-cholesterolu u jedincov s ICHS (2,67 ± 1,14 mmol/l) v porovnaní so zdravými jedincami (3,09 ± 0,88 mmol/l) v dôsledku liečby statínmi (*p ˂ 0,05). Účinkom statínov na znižovanie LDL-cholesterolu sa zaoberalo viacero štúdií, v ktorých bolo potvrdené, že statíny dokážu znížiť hladinu LDL-cholesterolu najviac o 55 % [2]. Štatistická významnosť bola zistená aj pri porovnávaní priemerných hodnôt močoviny (*p ˂ 0,05), kreatinínu (*p ˂ 0,05) a  kyseliny močovej (**p ˂ 0,01). Signifikantne vyššie hladiny týchto parametrov mali jedinci s ICHS. Korelačná analýza poukázala na negatívnu koreláciu medzi bilirubínom a celkovým cholesterolom (*p ˂ 0,05), LDL-cholesterolom (*p ˂ 0,05) a TAG (*p ˂ 0,05) v skupine jedincov s ICHS. Očadlík a kol. (2011) potvrdili negatívnu koreláciu medzi bilirubínom a LDL-cholesterolom a taktiež medzi bilirubínom a TAG u pacientov s Gilbertovým syndrómom [3]. V skupine s ICHS bola zistená pozitívna korelácia medzi GMT a TAG (*p ˂ 0,05). Výsledky korelačnej analýzy poukázali v tejto skupine aj na pozitívnu koreláciu medzi AST a HDL-cholesterolom (*p ˂ 0,05). Naopak, v skupine zdravých jedincov bola medzi AST a HDL-cholesterolom potvrdená štatisticky významná negatívna korelácia (*p ˂ 0,05).

Poďakovanie: 

Práca bola realizovaná s podporou projektu „Rozvoj výskumnej a technickej infraštruktúry Prešovskej univerzity - II. etapa, č. 001PU-2-1/2018“ a projektu „Inovácia metód a foriem výučby predmetu biochémia, KEGA, č. 018PU-4/2018“.

Zdroje: 

[1] VESELKA, J. Ischemická choroba srdeční: základní informace pro pacienty. 2009. Brno: Facta Medica. ISBN 978-80-904260-4-7.
[2] PELLA, D. a kol. Ambulantná terapia. 2007, 5, 100 – 105.
[3] OČADLÍK, I. a kol. Neuroendocrinology Letters. 2011, 32, 360 – 364.

Diskusia

v práci spomínate, že štatisticky významné rozdiely boli zistené pri porovnávaní priemerných hodnôt močoviny, kreatinínu a kyseliny močovej. Zaujímalo by ma, ktoré sledované biochemické markery stanovené v krvnom sére u sledovaných jedincov, v skupine s ICHS aj v kontrolnej skupine, nevykazovali štatisticky významné rozdiely. Taktiež, či boli zistené a vyhodnotené niektoré sledované parametre, pri ktorých korelačná analýza potvrdila koreláciu s hladinou LDL-cholesterolu, a zároveň súvislosť s pohlavím jednica, a to či už v skupine s ICHS alebo v KS?

ďakujem za Vašu otázku. V práci nebola potvrdená štatistická významnosť pri porovnávaní priemerných hodnôt AST, ALT, GMT a ALP. Tieto biochemické markery sú nezávislé rizikové faktory na hodnotenie kardiovaskulárneho rizika, ale možno ich zohľadniť pri predpovedaní závažnosti ICHS. Rovnako neboli pri porovnávaní skupiny s ICHS a KS zistené štatisticky významné rozdiely ani pri sledovaní priemerných hodnôt iónov a minerálov (sodíka, draslíka a chloridov). Štatisticky významné rozdiely neboli zistené ani pri porovnávaní lipidového profilu u žien s ICHS a u žien z KS. Čo sa týka korelačnej analýzy - výsledky poukázali na pozitívnu koreláciu medzi LDL-cholesterolom a bielkovinami u mužov s ICHS, ale aj u zdravých mužov.

Dobrý deň, ďakujeme za príspevok, osobne vátam príspevky typu "from benchmark to bedside". V úvode píšete: "Abnormálne hodnoty biochemických markerov ICHS slúžia ako nezávislé prediktory aterosklerózy alebo ICHS". Vo výsledkoch však vidím len bivariačné (jednoduché párové) korelácie, ktoré vám o nezávislom príspevku nedokážu nič povedať - na rozdiel od parciálnych korelačných koeficientov z multivariačných analýz. Tiež sa chcem spýtať na výber témy - nebolo toto všetko už známe? Ak išlo o preverenie tých vzájomných vzťahov, o to viac sa "pýtajú" multivariačné prístupy. Upresnite prosím výskumný zámer, potom môžeme poradiť :)
iwa

Dobrý deň, ďakujem za Vašu reakciu. Čo sa týka výberu témy - pre túto tému týkajúcu sa ICHS sme sa rozhodli kvôli tomu, že ICHS patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce kardiovaskulárne ochorenia, ktoré predstavujú jednu z hlavných príčin úmrtí na celom svete. Myslíme si preto, že je dôležité oboznamovať čo najviac ľudí o možnostiach prevencie ICHS. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bola v rámci krajov zaznamenaná najvyššia prevalencia ICHS v Košickom kraji. Rozhodli sme sa preto, na základe získaných informácií a údajov, urobiť analýzu práve u jedincov z tohto kraja. Keďže išlo o prvotný výskum neveľkého súboru sledovaných jedincov, venovali sme sa parametrom, ktoré sú dostupné a bežne stanovované v klinických laboratóriách a na zistenie asociácií medzi týmito parametrami a ICHS nám postačovali aj bivariačné korelácie. Ďakujeme za podnet a v prípadnom ďalšom pokračovaní, resp. rozšírení výskumu budeme uvažovať o multivariačných analýzach.

Dobrý večer, ďakujem z upresnenie. Ak však chcete hľadať príčiny vysokej prevalencie ICHS v Košickom kraji, potrebujete iný dizajn a hlavne nevenovať sa len dátam týkajúcim sa len Košického kraja a to vôbec nemusí byť (v našich výskumných podmienkach) jednoduché :(
Typ štúdie, ktorý ste použili, je case-control (štúdia prípadov a vhodných kontrol). Výstupom tohto typu štúdie je zvyčajne prevalencia rizikových faktorov/prediktorov v skupine s ochorením a v skupine bez ochorenia: výstupom je pomer šancí (odds ratio OR), ktorý je pre zriedkavé ochorenia dobrou aproximáciou pomeru rizík (risk ratio RR), ktoré sa dajú zistiť z kohortovej štúdie. Čiže rozšírenie na mimokošický kraj by dalo odpoveď na vašu otázku (potvrdilo alebo vylúčilo. Musím ale oponovať s tvrdením, že bivariačné anlýzy (korelácie) sú postačujúce, ak výsledky niet s čím porovnať. Vykonanie komplexnejšej štúdie však vyžaduje podmienky, ktoré, ako mladá výskumníčka, ťažko môžete garantovať, každopádne držím palce a želám vytrvalosť.
iwa

Dobrý deň,

kvitujem vyššie uloženú otázku pri Dr. Waczulíkovej, ako aj Vašu odpoveď, kde je dôležitá neustála informovanosť a screening oblasti.
Jedným z hlavných faktorov vplývajúci na ICHS je hypertenzia. Celkom mi v práci chýbajú parametre krvného tlaku, čo predpokladám, že v rámci štúdie bol určite meraný.

Dlhé obdobie sa hovorí/predpokladá, že práve kyselina močová je markerom pri hypertenzii. Tieto údaje máte spojené pre oba pohlavia. Ako sa ale hodnoty líšia (aj bazálne) keď pozeráte na ne z pohľadu pohlavia. Zároveň aké maximálne a aké minimálne hodnoty kyseliny močovej ste pri jednotlivých skupinách dosiahli (muž x ženy, kontrola x ICHS)

Ďakujem

Dobrý deň, ďakujem za Vašu otázku. V skupine pacientov s ICHS (muži aj ženy) bola pri kyseline močovej minimálna nameraná hodnota 143,82 µmol/l a maximálna 567,08 µmol/l. V kontrolnej skupine (muži aj ženy) bola minimálna nameraná hodnota 170,55 µmol/l a maximálna 433,22 µmol/l. Čo sa týka jednotlivých pohlaví - u mužov s ICHS bola priemerná hodnota kyseliny močovej 317,70 µmol/l a u mužov z KS bola priemerná hodnota tohto parametra 288,18 µmol/l. V skupine žien s ICHS bola priemerná hodnota kyseliny močovej 325,38 µmol/l a u zdravých žien bola priemerná hodnota 279,65 µmol/l.