Jedným z priamych dôsledkov klimatickej zmeny sú teplejšie a kratšie zimy so skorším nástupom vyšších jarných teplôt, čo so sebou prináša aj zmeny fenologických prejavov organizmov. Fenologické fázy predstavujú významný, dobre pozorovateľný a periodicky sa opakujúci životný prejav rastlín a živočíchov súvisiaci s vonkajšími podmienkami prostredia [1]. U rastlinných druhov je najmä nástup jarných fenologických fáz ovplyvňovaný vyššími hodnotami teplôt vzduchu pred ich nástupom. Z toho dôvodu možno fenologické pozorovania rastlín označiť za jednoduchý nástroj, ktorý dokazuje zmeny v ekológii rastlín v podmienkach klimatickej zmeny.

Pozorovanie nástupu jarných fenologických fáz pučanie listových púčikov a kvitnutie v rokoch 2009 – 2018 bolo vykonávané podľa metodiky SHMÚ [2] na trvalej fenologickej monitorovacej ploche na území NPR Boky. Sledované dreviny hloh jednosemenný (Crataegus monogyna Jacq.), lieska obyčajná (Corylus avellana L.), slivka trnková (Prunus spinosa L.) a drieň obyčajný (Cornus mas L.) majú na výskumnej lokalite dominantné zastúpenie v krovinnej etáži.

V predmetnom období prebiehal nástup jarných fenologických fáz u sledovaných drevín v rozmedzí mesiacov marec až apríl. Aj keď je dátum nástupu pozorovaných fenologických fáz variabilný, dreviny si v jednotlivých rokoch zachovávajú poradie nástupu. Ako prvá začína svoju aktivitu generatívnou fenologickou fázou kvitnutie lieska. Najneskorší nástup jarných fenologických fáz bol zaznamenaný v roku 2013, čo pravdepodobne zapríčinil mimoriadne chladný marec. Naopak najskorší dátum nástupu pozorovaných fenofáz bol u väčšiny drevín zaznamenaný v roku 2016 po nadpriemerne teplom februári aj marci. Pre pomerne krátke časové rozpätie rokov 2009 – 2018 je nárast v hodnotách priemernej ročnej teploty vzduchu na výskumnej lokalite len málo evidentný. Toto nevýrazné oteplenie sa prejavuje miernym klesajúcim lineárnym trendom v nástupe sledovaných fenologických fáz, ktorý naznačuje ich posun do skoršieho obdobia. Väčšie rozdiely v nástupe fenofáz je badať pri porovnaní súčasných (2009 – 2018) a historických (1930 – 1960) fenologických údajov. Nástup fenologickej fázy pučanie listových púčikov sa v porovnaní s historickými dátami posunul o 32 až 39 dní do skoršieho obdobia u jednotlivých drevín. Posun do skoršieho obdobie pri fenologickej fáze kvitnutie je menej výrazný a predstavuje 3 až 11 dní.

Ak podľa globálnych klimatických modelov dôjde k zvýšeniu priemernej ročnej teploty vzduchu o 2,9 °C v porovnaní s obdobím 1986 - 2005, táto zmena môže mať dramatické dopady na ekosystémy. Na maloplošných chránených územiach vzniknú také podmienky, ktoré ďalej nebudú umožňovať rast alebo výskyt chráneného druhu či spoločenstva, čím môže zaniknúť predmet ochrany chránených území.