Expresia rekombinantnej alkoholdehydrogenázy z Rhodococcus ruber

Expresia rekombinantnej alkoholdehydrogenázy z Rhodococcus ruber

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
60%
Prevedenie (dizajn)
40%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
PharmDr. Štefan Husár PhD.60%40%-
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.60%40%-
ISBN: 978-80-972360-4-5

Expresia rekombinantnej alkoholdehydrogenázy z Rhodococcus ruber

Dominika Tenkelová1 , Viktor Varga , Ľubica Kormanová , Andrej Minich , Júlia Šarkanová2 , Zdenko Levarski , Stanislav Stuchlík , Ján Turňa ,
1 Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovakia
2 Vedecký park Univerzity Komenského, Bratislava, Slovakia
tenkelovad@gmail.com

Baktérie zaraďované do rodu Rhodococcus sú aeróbne, nepohyblivé, grampozitívne aktinomycéty tvoriace koky a tyčinky [1]. Rod pozostáva z geneticky a fyziologicky rôznorodých baktérií, ktoré boli izolované z rôznych biotopov a lokalít kontaminovaných aromatickými polutantmi. Vysoká frekvencia rekombinácií u niektorých kmeňoch prispieva k flexibilite genómu a schopnosti ľahko získať nové gény a následne nové enzymatické vlastnosti. Na základe veľkého počtu enzymatických aktivít, jedinečnej štruktúry bunkovej steny a vhodných vlastností sú kmene uplatňované v biodegradácii a biotransformácii [2, 3].

Alkoholdehydrogenázy patria medzi enzýmy schopné katalyzovať interkonverziu medzi alkoholmi a príslušnými aldehydmi a ketónmi. Za posledné roky našli ADH široké uplatnenie ako biokatalyzátory pri príprave enantiomérnych zlúčenín [4]. NADH - dependentná ADH z Rhodococcus ruber exprimovaná v E. coli sa využíva na asymetrickú redukciu substrátov ako alkyl a aryl substituovaných ketónov. Stabilitu a aktivitu si zachováva i pri teplote 60°C [5].

Základným cieľom práce bolo získať čistý proteín, overiť jeho termostabilitu a zvýšiť solubilitu proteínu s využitím trehalózy. Vyzdvihujeme vlastnosti termostabilnej ADH  izolovanej z Rhodococcus ruber. Vypurifikovali sme proteín pomocou afinitnej chromatografii. Na základe analýzy Western blot posudzujeme, že daný proteín je aj po pridaní trehalózy z väčšej časti stále nerozpustný. V budúcich experimentoch sa chceme venovať analýze aktivity daného proteínu za účelom jeho využitia v biotransformačných procesoch sekundárnych alkoholov, konkrétne 1-fenyletanolu. 

Poďakovanie: 

Príspevok je výsledkom realizácie projektov (APVV-17-0570 and APVV-17-0333), projektu VEGA (1/0710/18) a projektu "Univerzitný vedecký park Univerzity Komenského v Bratislave" (ITMS 26240220086) a projektu BIOREKPROT (ITMS 26240220048) na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z ERDF.

Zdroje: 

[1] FINNERTY W.R. (1992) Annu Rev Microbiol.46, p. 193 – 218. 
[2] FAHY A.,McGENITY T.J., TIMMIS K., et al. (2006) Microbiol Ecol 58, p. 260-270. 
[3] MARTINKOVÁ L., UHNÁKOVÁ B., PÁTEK M., et al. (2009) Environ Int 35, p. 162-177.
[4] Karabec M., Lyskowski A., Tauber K. C., et al. (2010) Chem Commun 46(34), p. 6314.
[5] Goldberg K., Krueger A., Meinhardt T., et al. (2008) Tetrahedron-asymmetr 19(10), p. 1171.

Diskusia

Dobry den, v cieloch prace uvadzate, ze hodlate zvýšiť solubilitu proteínu s využitím trehalózy, avsak v zaveroch konstatujete, ze "Na základe analýzy Western blot mozeme posudit, ze dany prostein je aj napriek využitiu trehalózy ako aditíva pre zlepšenie solubility proteínu, z väčšej časti nesolubilný". Logicka otazka znie, ake dalsie experimentalne kroky hodlate urobit, aby ste dosiahli ciel deklarovany v uvode prace... co ine dalsie by dokazalo podporit rozpustnost vasho proteinu? ako dalej sa teda bude uberat vas vyskum? Vopred dakujem za odpovede, ZB