Vplyv prenatálneho a skorého postnatálneho vystavenia zmesi najčastejšie sa v prostredí vyskytujúcich ftalátov na anogenitálnu vzdialenosť a hladiny testosterónu u potkanov v dospelosti

Vplyv prenatálneho a skorého postnatálneho vystavenia zmesi najčastejšie sa v prostredí vyskytujúcich ftalátov na anogenitálnu vzdialenosť a hladiny testosterónu u potkanov v dospelosti

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
90%
Prevedenie (dizajn)
70%
Diskusná interakcia
60%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Kristina Hasáková100%100%-
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%40%60%
ISBN: 978-80-972360-4-5

Vplyv prenatálneho a skorého postnatálneho vystavenia zmesi najčastejšie sa v prostredí vyskytujúcich ftalátov na anogenitálnu vzdialenosť a hladiny testosterónu u potkanov v dospelosti

Martina Morová1 , Tomáš Senko , Lucia Olexová , Zuzana Dzirbíková , Lucia Kršková ,
1 Katedra živočíšnej fyziológie a etológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, Slovensko
morova4@uniba.sk

Ftaláty (Ft) patria do skupiny endokrinných disruptorov, ktoré sú schopné interferovať s funkciami endogénnych hormónov v organizme. Hoci ich účinok na hladiny testosterónu (T) bol popísaný už veľakrát, v literatúre naďalej absentujú bližšie informácie o dôsledkoch vystavenia komplexnej zmesi Ft. Jej pôsobenie je totiž čoraz častejšie dávané do vzťahu so vznikom autizmu [1]. V etiológii tohto ochorenia hrá dôležitú úlohu práve prenatálny T, ktorý zodpovedá za formovanie mozgu a následnú behaviorálnu charakteristiku jedinca [2]. Keďže sa výskum vzťahu medzi Ft, T a neurobehaviorálnou charakteristikou jedinca z etických dôvodov realizuje na animálnych modeloch, je kľúčové verifikovať, čo sa u nich deje s hladinami T po prenatálnom a skorom postnatálnom vystavení zmesi ftalátov. Naším cieľom preto bolo preskúmať vplyv zmesi (v prostredí sa najčastejšie vyskytujúcich) ftalátov v relatívne nízkych dávkach na anogenitálnu vzdialenosť (AGD), ktorá je považovaná za marker prenatálnej hladiny T a na sérové hladiny T v dospelosti. Gravidné samice potkanov kmeňa Wistar boli rozdelené na kontrolnú (K, n=7) a ftalátovú (Ft, n=6) skupinu. Ft samiciam bola od 15. dňa gravidity až do 4. dňa po narodení (PND) mláďat, denne perorálne (na piškóte) podávaná zmes troch ftalátov (dietylhexylftalát – DEHP, dibutylftalát – DBP a diisononylftalát – DINP) v dávke 4,5 mg/kg živej hmotnosti z každej látky, rozpustená v 500 μl vehikula - arašidového oleja. K samice dostávali rovnaké množstvo vehikula. U dospelých potomkov bola pomocou posuvného meradla odmeraná AGD (K: samce n=19, samice n=25; Ft samce n=21, samice n=22), ako vzdialenosť (v mm) od anusu po genitálie. Hladiny T z plazmy boli stanovené pomocou rádioimunoanalýzy (K: samce n=15, samice n=26; Ft samce n=18, samice n=22). Zistili sme, že potomstvo z Ft skupiny malo kratšiu AGD (p<0,05) a znížené hladiny T v plazme (p<0,05) v porovnaní s kontrolnou skupinou. Naše výsledky teda potvrdzujú, že zvolená zmes ftalátov viedla u potkanov k zníženiu prenatálnych aj postnatálnych hladín T. Uvedené zistenie nám výraznou mierou napomôže v interpretácii ďalších výsledkov týkajúcich sa neurobehaviorálnych zmien pozorovaných u takto ovplyvneného potomstva a prispeje tak k pochopeniu mechanizmov stojacich za vznikom závažných neurovývinových ochorení.

Poďakovanie: 

Práca bola podporená grantom VEGA 2/0166/16.

Zdroje: 

[1] Testa C., Nuti F., Hayek J., et al. (2012) ASN Neuro. 4(4), p. 223
[2] Kršková L., Talarovičová A. (2005) Neuro. Endocrinol. Lett. 26(2), p. 121

Diskusia

Zaujímavá prezentácia a téma ako taká.

Zaujímalo by ma ako je to u človeka, či boli robené štúdie, kde by sa zaoberali anogenitálnou vzdialenosťou a hladinou testosterónu (keďže výskum ohľadne ukazováka a prsteníka na produkciu testosterónu je asi väčšine známy).

Sú k dispozícii štúdie ktoré by sa zaoberali intravenóznym podávanim testosterónu postnatálnym jedincom a sledovanie u nich anogenitálnej vzdialenosti?

Ďakujem za odpoveď

Ďakujem za otázky.
Čo sa týka súvislosti medzi hladinou testosterónu a anogenitálnou vzdialenosťou, tak áno, samozrejme boli robené štúdie aj u človeka, pričom je to uňho podobné ako u potkanov, vyššie hladiny testosterónu spôsobujú nárast anogenitálnej vzdialenosti, táto vzdialenosť je vyššia u mužov ako u žien.
Čo sa týka postnatálneho podávania ftalátov, tak áno tieto látky sa podávajú aj postnatálne, avšak nestretla som sa so štúdiou, v ktorej by ich autori podávali intravenózne. Postnatálny účinok ftalátov na anogenitálnu vzdialenosť sa skúma, avšak ovplyvnenie hormonálnej hladiny v neskoršom postnatálnom období ovplyvňuje anogenitálnu vzdialenosť len mierne, čo sa pravdepodobne odvíja od skutočnosti, že táto vzdialenosť je určená najmä prenatálne.