V posledných rokoch sa čoraz viac poukazuje na zapojenie sleziny prostredníctvom uvoľňovania zápalových buniek v mnohých súčasných neprenosných ochoreniach asociovaných so zápalovým procesom a poruchou imunitného systému. Stres moduluje funkciu imunitných buniek v slezine prostredníctvom uvoľňovania neuroaktívnych faktorov zo sympatikových a senzorických nervových vlákien alebo priamou de novo produkciou imunitnými bunkami. Akým presným mechanizmom stres ovplyvňuje zápalové procesy prostredníctvom sleziny nie je stále presne známe. Cieľom našej štúdie bolo zistiť efekt predchádzajúceho vystavenia chronickému stresu na následný imunitný stimul. 3- mesačné samce C57BL/6J myši domácej (Mus musculus) boli vystavované nepredikovateľným chronickým stresorom: 24 hod. bez podstielky, 2 hod. restraint, 24 hod. svetlo, 24 hod. klietka naklonená pod uhlom 45°, 2 hod. imobilizácia, 2 hod. hluk (70-75dB), 5 min. nútené plávanie (37°C voda) po dobu 28 dní a následne im bola podaná dávka 1x 250 µg/kg lipopolysacharidu (LPS). Analýza génovej expresie vybraných neuroaktívnych faktorov (nervový rastový faktor; kortistatín (CORT); neurotrofín; neuropeptid Y (NPY); neurotenzín (NTS); adrenomedulín; somatostatín (SST); urokortín; neurokinín 1 receptor; neurotenzín receptor 1) a enzýmov (enzýmy syntézy katecholamínov a serotonínu, t.j. tryptofánhydroxyláza 1) bola vyhotovená pomocou real- time PCR. Pozorovali sme, že vystavenie myší chronickému nepredikovateľnému stresu znížilo predovšetkým expresie génov pre CORT a NPY v slezine, kým imunitný stimul spôsobil zvýšenie génovej expresie NTS a SST, ktoré reagovali ako jediné z vybraných neuroaktívnych faktorov. Na druhej strane, predchádzajúce vystavenie chronickému stresu s následným podaním LPS viedlo k zvýšeniu génovej expresie neuropeptidu Y. Génová expresia enzýmov pre syntézu katecholamínov nebola detekovaná ani v jednej experimentálnej skupine. Naše výsledky poukázali na prítomnosť viacerých stresom modulovaných neuroaktívnych faktorov v slezine, ale najvýznamnejšiu úlohu z nich pravdepodobne zohráva neuropeptid Y, ktorý bol ako jediný stresom modulovaný v LPS- vyvolanej zápalovej odpovedi.
Práca vznikla za podpory grantov VEGA 2/0067/14 a 2/0069/18.
otázka
Dobrý deň, vaša práca je zaujímavá. Chcel by som sa opýtať na metodiku (v tomto prípade by pomohol časový rozpis indukovaných stresorov), ak som to správne pochopil každý jedinec prešiel všetkými stresormi. Viete písomne opísať ako vyzeral taký protokol (tu by som poprosil aj akým spôsobom bol podávaný LPS)?
Pri výsledkoch nemáte uvedený počet jedincov, ani spôsob štatistikého hodnotenia. Mohli by ste prosím vyjadriť k týmto údajom?
Ďakujem
Re: otázka
Dobrý deň,
ďakujem za otázku. Naše experimentálne zvieratá boli náhodne rozdelené do 4 nasledovných skupín: a) kontrolná skupina bez stresových podmienok (C; n=8); b) myši vystavené nepredikovateľným stresorom po dobu 28 dní (UCS; n=10); c) myši, ktorým bola podaná dávka 1x 250 µg/kg LPS (E. coli K-235, Sigma-Aldrich) (1x LPS; n=7); d) myši 28 dní vystavované nepredikovateľným stresorom, a po 24 hod. pauze im bola podaná dávka 1x 250 µg/kg LPS (UCS+LPS; n=7). Zvieratá z kontrolnej skupiny boli dekapitované ihneď po vybratí z klietky. Myši zo skupiny UCS boli 28 dní vystavované náhodne sa striedajúcim stresorom: 24 hod. bez podstielky, 2 hod. restraint (v restraint tube), 24 hod. svetlo, 24 hod. klietka naklonená pod uhlom 45°, 2 hod. imobilizácia (imobilizačná doska), 2 hod. hluk (hlučná hudba), 5 min. nútené plávanie (37°C voda). 24 hod. po vystavení poslednému stresoru (napr. plávanie) boli myši dekapitované. Zvieratá zo skupiny 1xLPS dostali intraperitoneálnu dávku LPS (250 µg/kg) a po 4 hod. boli dekapitované. Zvieratá skupiny UCS+LPS boli po 24 hod.pauze po vystavení poslednému stresoru (UCS) injektované s LPS rovnako ako skupina 1xLPS. Dáta boli vyhodnotené pomocou dvojcestnej ANOVY (two- way ANOVA) s Bonferroni post hoc testom využitím GraphPad Prism 6 softvéru (GraphPad Software, Inc., USA).
adaptacia
Pekny den prajem, v prvom rade gratulujem k skvelej studii. Poprosim Vas viete z vasich skusenosti, pripadne z literatury podat informaciu ohladne moznej adaptacie na dane podnety po ich dlhodobej aplikacii, ktore popisujete? A naopak, predpokladate, ze by ste obdobne vysledky namerali aj pri akutnom okamzitom efekte danych podnetov (napriklad po hodine). Dakujem za odpovede a dryim palce k dalsiemu napredovaniu vo vyskume.
Re: adaptacia
Dobrý deň,
ďakujem veľmi pekne. Naše preliminárne výsledky štúdii a z literatúry poukazujú, že opakované vystavovanie zvierat rovnakým stresorom vedie k adaptácii. Preto sme sa rozhodli v tejto štúdii využiť model nepredikovateľných chronických stresorov (už vyššie spomínané striedanie viacerých podnetov v priebehu štúdie), čím sme sa snažili predísť adaptácii zvierat na expozíciu dlhodobo pôsobiacich stresorov. Pôsobenia akútneho stresora s následným podaním LPS by preukázalo odlišné výsledky a to preto, že v skupine UCS+LPS bola medzi posledným stresorom a imunitným stimulom 24 hod pauza, čím sa preukázal efekt chronického stresu a nie akútneho (posledného stresora v cykle UCS).