V oblasti biomateriálov používaných v medicíne sa neustále skúmajú nové materiály a postupy, keďže mnoho potenciálnych implantátov je náchylných na poškodenie v dôsledku biologickej interakcie, ktorá do značnej miery obmedzuje výber vhodného biomateriálu [1]. Implantáty sú najčastejšie vyrobené z kovového, keramického, kompozitného alebo polymérneho materiálu. Kovy a kompozity s kovovou matricou zahŕňajú vysokú hodnotu ťažnosti a mechanickej pevnosti, čo robia najvhodnejšie materiály na podporu ortopedického použitia [2]. Trendom posledných rokov sa stali biodegradovateľné materiály. V porovnaní s permanentnými materiálmi biologicky degradovateľné kovové materiály množstvo výhod. Implantát sa po čase sám postupne biologicky rozloží a produkty rozkladu sa absorbujú alebo vylúčia z ľudského tela.

Práca sa zaoberá prípravou a testovaním degradačného správania bunkových materiálov na báze železa. Vzorky boli pripravené práškovou metalurgiou z fosfátovaného železného prášku. Na zlepšenie vlastností vzoriek na báze fosfátovaného železa sa ich povrch modifikoval polymérnym povlakom PEG (polyetylénglykol). Vzorky Fe/P boli potiahnuté polymérnou vrstvou PEG s koncentráciou 10 % hm. Korózne vlastnosti potiahnutých a nepotiahnutých vzoriek boli študované pomocou anodickej polarizačnej metódy  v Hankovom roztoku. Vzorky potiahnuté polymérnym 10 % PEG povlakom korodovali rýchlejšie ako nepotiahnuté vzorky. Statická korózia bola testovaná v Hankovom roztoku pri 37 °C. Testovanie in vitro sa uskutočňovalo na simulovaných telových tekutinách. Počas 4, 8 a 12 týždňov boli všetky vzorky monitorované, aby sa študoval vplyv polymérneho povlaku na správanie biomateriálov. Miera korózie vzoriek potiahnutých PEG bola vyššia ako nepotiahnutá. Tiež sme pozorovali, že s rastúcou dobou sa rýchlosť korózie spomaľovala, bez ohľadu na poťahovanie vzorky.