Sysle v enzootických cykloch kliešťami prenášaných patogénov

Sysle v enzootických cykloch kliešťami prenášaných patogénov

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
Prevedenie (dizajn)
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Príspevok ešte nebol hodnotený
ISBN: 978-80-972360-6-9

Sysle v enzootických cykloch kliešťami prenášaných patogénov

Tomáš Maľarik1 , Natália Pipová 2 , Viktória Majláthová , Igor Majláth , Lucia Dinisová , Ervin Hapl3 ,
1 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ústav biologických a ekologických vied, Košice, Slovensko
2 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ústav biologických a ekologických vied, Katedra fyziológie živočíchov, Košice, Slovensko
3 Živá planina, Ratkovské Bystré 156, 982 66 Ratkovské Bystré
tomas.malarik.jm@gmail.com

Na lokalite Biele vody na Muránskej planine prebiehala v rokoch 2000-2007 úspešná reštitúcia sysľa pasienkového (Spermophilus citellus), kde bolo vypustených 773 jedincov. V súčasnosti je na lokalite vytvorená stabilná a reprodukcie schopná populácia sysľa. Behaviorálne charakteristiky robia sysľa pasienkového veľmi vhodným hostiteľom kliešťov. Údaje o parazitácií kliešťov sú pri tom veľmi vzácne. Kliešťami prenášané patogény v ekosystémoch perzistujú v prírodných enzootických cykloch, ktoré okrem vektorov zahŕňajú ako rezervoáre stavovce. Úloha rezervoárových hostiteľov v enzootických cykloch je predovšetkým udržiavanie a množenie patogénov, zatiaľ čo úloha vektorov spočíva v ich vertikálnom a horizontálnom šírení z hľadiska času a priestoru. Cieľom práce je získať nové poznatky o ekológií a vzájomných interakciách medzi kliešťami ako vektormi patogénov a ich hostiteľmi s dôrazom na sysle Muránskej planiny.

Kliešte (n=305) boli odchytávané metódou vlajkovania. Odchyt sysľa pasienkového (n=50) bol realizovaný pomocou živolovných pascí. Odobrali sa ektoparazity, krv a tkanivo na molekulárne stanovenie patogénov bakteriálneho pôvodu metódou PCR s použitím špecifických primerov pre dané skupiny patogénov (Borrelia spp., Anaplasma spp.).  DNA zo vzoriek krvi a tkaniva sysľov bola izolovaná pomocou GenePrep kitu  a  z odchytených kliešťov pomocou hydroxidu-amónneho.

Na lokalite Biele vody sme potvrdili prítomnosť kliešťov Ixodes ricinus, Dermacentor reticulatus a D. marginatus s prevahou kliešťa obyčajného. Infestácia kliešťami na odchytených jedincoch S. citellus bola nulová. V krvi sysľa pasienkového, sme pri vyšetrení krvi z 33 jedincov zistili prítomnosť patogénov Anaplasma spp. (prevalencia 8,25 %). Sekvenácia amplikónov pozitívnych na prítomnosť Anaplasma spp. odhalila prítomnosť intracelulárnej baktérie Midichloria mitochondrii, ktorá sa typicky vyskytuje  aj v slinných žľazách kliešťov I. ricinus.  Prítomnosť patogénov Borrelia spp. sa nepotvrdila. Zo 46 kliešťov bola prevalencia patogénov Anaplasma spp. 15,08%. Na patogén Borrelia spp. bolo otestovaných 214 jedincov s prevalenciou 15,42%.

Na základe týchto výsledkov môžeme predpokladať, že S. citellus je zapojený do cirkulácie kliešťami prenášaných patogénov na lokalite Biele Vody. Je potrebné ďalšie štúdium, ktoré prinesie nové poznatky o variabilitách patogénov a ich transmisií kliešťami v rámci  enzootických cyklov zahŕňajúcich sysľa pasienkového. 

Poďakovanie: 

Práca podporená vnútorným vedeckým grantovým systémom UPJS: VVGS-2019-1072 a grantovým systémom VEGA-2/0113/18.

Zdroje: 

Diskusia