Vplyv jednorazovej a opakovanej prenatálnej hypoxie na sociabilitu potkana laboratórneho

Vplyv jednorazovej a opakovanej prenatálnej hypoxie na sociabilitu potkana laboratórneho

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Tereza Goliaš100%100%-
PharmDr. Michaela Piešová100%100%-
RNDr. Matúš Sýkora100%100%100%
Mgr. Barbora Boťanská100%100%-
MUDr. Mgr. Vladimír Šišovský PhD.100%100%-
ISBN: 978-80-972360-6-9

Vplyv jednorazovej a opakovanej prenatálnej hypoxie na sociabilitu potkana laboratórneho

Martina Morová1 , Tomáš Senko , Lucia Olexová , Michaela Piešová2 , Mojmír Mach , Lucia Kršková
1 Katedra živočíšnej fyziológie a etológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava, Bratislava, Slovensko
2 Centrum experimentálnej medicíny SAV
morova4@uniba.sk

Hypoxia je zníženie saturácie buniek a tkanív kyslíkom. Je jedným z faktorov, ktoré ak pôsobia počas prenatálneho obdobia vývinu jedinca, môžu mať negatívny vplyv na funkciu mozgu a môžu sa tak podieľať na vzniku neurovývinových ochorení ako je spektrum autistických porúch (angl. autism spectrum disorders, ASD) [1]. Hlavnými symptómami ASD je porucha sociálnej interakcie, komunikácie a prejavy repetície v záujmoch alebo aktivitách. Ich príčina dodnes nie je objasnená, ale pravdepodobne sa jedná o spolupôsobenie génov a faktorov prostredia [2]. Našim cieľom bolo preskúmať vplyv jednorazovej a opakovanej hypoxie počas prenatálneho obdobia vývinu na sociálne správanie potkana laboratórneho.

Gravidné samice potkanov kmeňa Wistar boli rozdelené na tri skupiny. Prvá skupina bola vystavená dvanásťhodinovej jednorazovej hypoxii (HJ; 10,5 % O2; n = 10) na 20. deň gravidity (GD). Druhá skupina bola vystavená osemhodinovej opakovanej hypoxii (HO; 10,5 % O2; n=10) na GD 19. a 20. Tretia skupina bola kontrolná (K, n=10).

Potomstvo (10 samcov a 10 samíc na skupinu, každý jedinec od inej matky) bolo otestované v období dospelosti (postnatálny deň 104 - 105) v teste párovej interakcie, ktorý sa využíva na stanovenie sociability, pričom hodnotené bolo trvanie a frekvencia sociálnych kontaktov.

U samíc z HJ a u samcov z HO skupiny sme zaznamenali signifikantné zníženie času stráveného sociálnou interakciou. U samíc z HO skupiny sme pozorovali trend k zníženej frekvencii sociálnych kontaktov.

Vystavenie matiek hypoxii počas posledných dní gravidity teda viedlo k zníženiu sociability u dospelého potomstva potkana laboratórneho. Naše výsledky upozorňujú na možný súvis medzi prenatálnou hypoxiou ako environmentálnym faktorom a narušenou sociálnou interakciou, ktorá patrí medzi hlavné symptómy ASD.

Poďakovanie: 

Práca bola podporená grantmi VEGA 2/0166/16; VEGA 2/0154/20.

Zdroje: 

[1] Burstyn I. et al. (2011). BMC Med Res Methodol. 11:2.
[2] APA: DSM-V (2013). American Psychiatric Association, Arlington, VA, pp. 50-59.

Diskusia