Hodnotenie možných biomarkerov parodontitídy v sline

Hodnotenie možných biomarkerov parodontitídy v sline

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
90%
Prevedenie (dizajn)
90%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
MUDr. Natália Babincová80%100%-
Ing. Lucia Hudecová100%100%100%
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%60%100%
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Hodnotenie možných biomarkerov parodontitídy v sline

Jana Kluknavská1 , Janka Vašková2 , Eva Janitorová , Kristína Krajčíková , Jana Mašlanková ,
1 I.stomatologická klinika LF UPJŠ a UNLP, Košice,
2 Ústav lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ, Košice
janka.kluknavska@gmail.com

Úvod

Parodontitída je chronické zápalové ochorenie, ktoré spôsobuje deštrukciu parodontálnych tkanív a v dôsledku úbytku alveolárnej kosti môže viesť až k strate zubov. Hlavnú úlohu v procese vzniku parodontitídy majú baktérie žijúce v mikrobiálnom plaku. Podľa súčasných poznatkov je parodontitída výsledkom interakcií medzi patogénnymi baktériami mikrobiálneho plaku a imunitnou odpoveďou hostiteľa1,2.  

Oxidačný stres je dávaný do súvisu s viacerými ochoreniami, medzi ktoré patrí aj parodontitída. Je definovaný ako nerovnováha medzi tvorbou voľných radikálov a antioxidačnými mechanizmami3. Oxidačný stres následne môže spôsobiť zmeny rôznych molekúl. Produkty peroxidácie lipidov, oxidačného poškodenia proteínov či DNA môžu byť použité ako biomarkery parodontitídy ako aj rôzne antioxidačné enzýmy – superoxiddismutáza (SOD), glutatiónperoxidáza (GPx), glutatiónreduktáza (GR)4. Reaktívne formy kyslíka tiež môžu aktivovať rôzne matrix metaloproteinázy (MMP). Je známe že MMP sú skupinou enzýmov zodpovednou za degradáciu extracelulárnej matrix a majú teda úlohu v deštruktívnych procesoch parodontitídy5.

Za normálnych okolností majú bunky obranné mechanizmy, ktorými sa bránia voči oxidačnému stresu. Štúdie na zvieratách naznačujú protizápalový účinok sirtuínu (SIRT-1) a taktiež u jedincov s parodontitídou bol pozorovaný pokles hladiny SIRT-1 a naopak zvýšené hladiny SIRT-1 zabránili progresii parodontálneho ochorenia 6,7.

Cieľom tejto štúdie bolo zistiť aktivitu antioxidačných enzýmov a hodnoty ďalších možných markerov u pacientov s ochorením parodontu v porovnaní so zdravou skupinou.

Materiál a metodika

Štúdie sa zúčastnilo 101 respondentov, ktorí boli rozdelení do 4 skupín – zdravá kontrolná skupina (n=43), pacienti s gingivitídou (n=17), chronickou parodontitídou (CP) (n=23) a agresívnou parodontitídou (AP) (n=16). U týchto respondentov bola odobraná nestimulovaná slina počas 10 minút a následne boli hodnotené aktivity antioxidačných enzýmov (SOD, GPx, GR), redukovaného glutatiónu a ďalšie možné markery ako SIRT-1, SIRT-2 a MMP v sline.

Výsledky

Stredné hodnoty SOD aktivít sa líšili vo všetkých 3 skupinách pacientov (p < 0,001) od zdravých jedincov. U pacientov s gingivitídou bola pozorovaná znížená aktivita SOD a u pacientov s parodontitídou naopak zvýšená aktivita. Naopak aktivita GPx bola u pacientov s gingivitídou zvýšená (p < 0,01) v porovnaní so zdravou skupinou a významne poklesnutá aktivita bola u pacientov s parodontitídou (p < 0,001). Pri sledovaní aktivity GR, aktivity poklesli vo všetkých skupinách pacientov v porovnaní s kontrolnou skupinou a výraznejší pokles bol sledovaný u pacientov s parodontitídou (p < 0,001). Vyššie hladiny GSH boli pozorované u pacientov s CP a AP v porovnaní s kontrolnou skupinou (p < 0,001).

Hladiny SIRT-1 nevykazovali žiadne rozdiely u skupín s parodontálnym ochorením v porovnaní s kontrolnou skupinou avšak hladiny SIRT-2 boli zvýšené vo všetkých 3 skupinách pacientov, výraznejšie u pacientov s CP a AP (p < 0,001; p < 0,05). Relatívne aktivity MMP-9 boli významne vyššie u pacientov s gingivitídou a AP (p < 0,05) v porovnaní so zdravou skupinou.

Záver

V štúdii sme hodnotili obranné antioxidačné markery prvej línie ako SOD, GPx, GR, GSH a tiež látky, ktoré ovplyvňujú a regulujú stresové podmienky, zápalové procesy a deštrukciu tkanív ako SIRT-1, SIRT-2 a MMP. Pretože výsledky poukazujú na variabilitu medzi jednotlivcami, je možné povedať, že tieto markery môžu byť použité nie v diagnostike ale v určovaní prognózy.

Poďakovanie: 

Podporené grantom VEGA 1/0559/18 a VEGA 1/0333/20.

Zdroje: 
  1. 1. Cherian, D.A., T. Peter, A. Narayanan, S.S. Madhavan, S. Achammada, G.P. Vynat. Malondialdehyde as a Marker of Oxidative Stress in Periodontitis Patients. In: Journal of Pharmacy&Bio Allied Sciences. 2019, vol. 11, no. 2, pp. 297-300. doi: 10.4103/JPBS.JPBS_17_19.
    2. Kinane, D.F., P.G. Stathopolou, P.N. Papapanou. Periodontal diseases. In: Naturre views disease primers. 2017, 17038. doi:https://doi.org/10.1038/nrdp.2017.38.
    3. Tóthová, Ľ., P. Celec. Oxidative Stress and Antioxidants in Diagnosis and Therapy of Periodontitis. In: Frontiers in Physiology. 2017, 8: 1055. doi: 10.3389/fphys.2017.01055.
    4. Wang, Y., O. Andrukhov, X. Rausch-Fan. Oxidative Stress and Antioxidant System in Periodontitis. In: Frontiers in Physiology. 2017, 8: 910 doi: 10.3389/fphys.2017.00910.
    5. Parmar, N.K., K.J. Nisha, G. Sanjeela, P. Shyam. Role of Matrixmetalloproteinases in Periodontal Diseases – A review. In: Journal of Scientific&Technical Research. 2018, vol. 2, no. 1, pp. 2099-2104. ISSN 2574-1241.
    6. Qu, L., Y. Yu, L. Qiu, D. Yang, L.Yan, J.Guo, R. Jahan. Sirtuin 1 regulates matrix metalloproteinase-13 expression induced by Porphyromonas endodontalis lipopolysaccharide via targeting nuclear factor–κB in osteoblasts. In: Journal of Oral Microbiology. 2017, vol. 9, no. 1. doi: 10.1080/20002297.2017.1317578.
    7. Caribé Vasconcelos, P.M. et al. Prospective, case-controlled study evaluating serum concentration of sirtuin-1 and mannose-binding lectin in patients with and without periodontal and coronary artery disease. In: Therapeutic Advances in Chronic Disease. 2020; 11. doi:10.1177/2040622320919621.

Diskusia

Dobry den, velmi podnetne prac,a blahozelam k vysledkom. Zaujimlo by ma, že ci na zaklade ziskanych vysledkov planujete dalsi dizajn hodnotenia so zaradenim testovania latok ucinnych voci ROS (napr. synteticke latky, semisynteticke, prirodne... napr. formou kloktania a pravidelnych vyplachov ust) a ci by bolo mozne pozorovane procesy gingivitídy a parodontitídy, ak uz nie zastavit a zvratit, tak aspon spomalit... Vopred dakujem za odpoved, ZB

Dobrý deň, ďakujem za komentár.. zatiaľ takéto hodnotenie rôznych látok ako spomínate nie je v pláne.. samozrejme včasnou diagnostikou a liečbou vieme spomaliť až zastaviť tieto zápalové ochorenia parodontu.. z najčastejšie používaných látok v liečbe gingivitídy a parodontitídy je to chlorhexidín (samozrejme v spojení s mechanickou liečbou).. a niektoré už existujúce práce popisujú zlepšenie stavu jednotlivých markerov parodontitídy po mechanicko-chemickej liečbe..
Prajem pekný deň

Dakujem za odpoved, zelam vela sil do dalsej prace... S pozdravom, ZB

Prosím Vás, odporúča sa vo včasnom štádiu aj liečba nejakými prírodnými prostriedkami? Napr. výplach bylinnými odvarmi apod.?

Dobrý deň, ďakujem za otázku... najdôležitejšia od začiatku ochorenia je mechanická liečba tzn.odstránenie mikrobiálneho plaku a zubného kameňa a samozrejme motivácia a inštruktáž pacienta a jeho domáca starostlivosť.. najčastejšie používaným preparátom v kombinácii s týmto postupom sú chlorhexidínové preparáty (ev.ak je nutné sú predpísané antibiotiká)..existujú štúdie, ktoré sa zaoberajú adjuvantnou liečbou s využitím takýchto prírodných prostriedkov, ktoré tvrdia že fytoterapia môže byť použitá ako doplnok k deep scalingu a root planingu..