Behaviorálne dôsledky opakovaného podávania pyridoindolového derivátu SMe1EC2M3 v animálnom modeli mierneho chronického stresu

Behaviorálne dôsledky opakovaného podávania pyridoindolového derivátu SMe1EC2M3 v animálnom modeli mierneho chronického stresu

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
97%
Prevedenie (dizajn)
92%
Diskusná interakcia
93%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Adam Achs100%100%-
Mgr. Denisa Mihalj100%100%-
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%60%80%
MUDr. Natália Babincová100%100%100%
RNDr. Mária Bačová PhD.100%--
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Behaviorálne dôsledky opakovaného podávania pyridoindolového derivátu SMe1EC2M3 v animálnom modeli mierneho chronického stresu

Alexandra Ballóová1,2 , Romana Koprdová , Mojmír Mach ,
1 Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie, Centrum experimentálnej medicíny SAV, Bratislava, Slovensko
2 Jesseniová lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského
balloova.alexandra@gmail.com

Úvod: Stres zohráva významnú úlohu v patofyziológii vzniku neuropsychiatrických ochorení, vrátane depresívnej poruchy, ktorá postihuje celosvetovo približne 350 miliónov ľudí. V laboratórnych podmienkach sa na navodenie správania podobného depresii využíva model mierneho chronického stresu (CMS), kedy sú zvieratá vystavené sérii náhodných miernych stresorov. Na liečbu depresie existuje v súčasnosti množstvo antidepresív s odlišnými mechanizmami účinku, avšak často majú množstvo limitácií a vedľajších účinkov a preto sa neustále hľadajú nové možnosti liečby. SMe1EC2M3 je látka s pyridoindolovou štruktúrou, ktorá po akútnom podaní vykazovala u potkanov antidepresívny účinok v prechádzajúcej behaviorálnej aj elektrofyziologickej štúdii [1].

Metódy: Skúmali sme vplyv chronického podávania derivátu SMe1EC2M3 v podmienkach CMS a v podmienkach bez stresu. V experimente sme použili samce potkanov kmeňa Sprague Dawley (n=72), pričom polovicu samcov (n=36) sme vystavili sérii chronických nepredvídateľných stresorov po dobu 3 týždňov. Následne sme od 8. dňa CMS intraperitoneálne podávali nasledujúcich 16 dní derivát v dvoch rôznych dávkach (25 a 5 mg/kg/deň). Vzniklo nám tak 6 skupín s počtom zvierat n=12/skupinu. Hodnotili sme správanie podobné depresii a úzkosti pomocou vybraných behaviorálnych testov (Test preferencie sacharózy - SPT, Test otvoreného poľa - OF, Test núteného plávania - FST) .

Výsledky: Preferenčným testom sacharózy a zvýšenou imobilitou v FST sme si potvrdili navodenie správania podobného depresii u stresovanej skupiny potkanov. Podanie testovanej látky v oboch dávkach zvrátilo pôsobenie CMS znížením imobility a predĺžením doby plávania v FST.

Záver: Naše výsledky naznačujú, že chronické podávanie látky SMe1EC2M3 dokáže zvrátiť pôsobenie mierneho chronického stresu a skúmaný derivát by mohol ponúknuť nové možnosti v liečbe depresie.

Poďakovanie: 

Projekt bol podporený grantovým programom VEGA 2/0154/20.

Zdroje: 

[1] Koprdova R, et al. Electrophysiology and Behavioral Assessment of the New Molecule SMe1EC2M3 as a Representative of the Future Class of Triple Reuptake Inhibitors. Molecules. 2019; 24(23):4218.

Diskusia

Dobrý deň, pekná práca. Chcela by som sa opýtať, či existuje vysvetlenie prečo ste derivát podávali práve od 8. dňa od CMS? Ďakujem

Dobrý deň, ďakujem za otázku. Derivát sme podávali od 8. dňa začiatku CMS, na základe predchádzajúcej štúdie podobného charakteru. Taktiež sme primárne chceli sledovať efekt danej látky, na už navodený stres ("liečba stresu"). Samozrejme sú štúdie, kde paralelne prebieha CMS a podáva sa látka, avšak v takýchto prípadoch možno hovoriť skôr o "prevencií vzniku CMS" ako o jeho liečbe.

Dobry den, narocna studia, zaujimave vysledky, blahozelam. Mohli by ste, prosim vas, specifikovat ako konkretne (metodicky) ste realizovali "seriu chronických nepredvídateľných stresorov", v zmysle ci existuju na to nejake "guidelines" resp. ste cerpali z dostupnych literarnych udajov? Vopred dakujem za odpoved, ZB

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za otázku. Sériu miernych chronických stresorov sme realizovali s menšími obmenami na základe predchádzajúcich experimentálnych štúdií z nášho pracoviska, kedy pomocou daných stresorov bolo navodené správanie podobné depresií u potkanov. Konkrétne sme využili stresory ako naklonená vanica, nadpočet zvierat vo vanici, mokrá podstielka, odobratie potravy, predátorský stres (kedy sa v domovskej vanici nachádzala použitá podstielka mačky domácej) či air puff stres (zvýšené prúdenie vzduchu v domovskej vanici). Všetky tieto stresory boli aplikované po dobu 12h od 9:00-21:00. Avšak aby sa zvieratá nemohli adaptovať na daný stresor, bolo poradie týchto stresorov rôzne obmieňané. Taktiež po každej sérií stresorov nasledoval jeden deň na oddych zvierat.

Dakujem za objasnenie, vela uspechov do vasej dalsej prace. S pozdravom, ZB