Proteíny systému opravy chybného párovania (nesúladu) DNA v normálnej sliznici hrubého čreva a v karcinóme hrubého čreva človeka

Proteíny systému opravy chybného párovania (nesúladu) DNA v normálnej sliznici hrubého čreva a v karcinóme hrubého čreva človeka

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
Bc. Katarína Ščasná100%100%100%
Bc. Karin Karabová100%100%100%
Zuzana Kováčová100%100%100%
Ing. Mária Polakovičová100%100%100%
Ing. Matej Fridrich100%100%100%
Mgr. Simona Beňová100%100%100%
Ing. Šimon Kravec100%100%100%
Ing. Ondrej Grosman100%100%100%
Eva Adamčíková100%100%100%
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Proteíny systému opravy chybného párovania (nesúladu) DNA v normálnej sliznici hrubého čreva a v karcinóme hrubého čreva človeka

Michaela Karelová1 , Vladimír Šišovský , Viliam Gál2 ,
1 Ústav patologickej anatómie, Lekárska fakulta, UK v Bratislave a UN Bratislava, Bratislava, SR
2 Diagnostické centrum Bratislava, Alpha medical (patológia) s. r. o., Bratislava, SR
michaela.karelova@gmail.com

ÚVOD: Karcinóm hrubého čreva a konečníka (CaHČK) je najčastejšia neoplázia žalúdkovo-črevného traktu [1, 2]. Má rôzne podtypy [3]. Väčšina sporadických CaHČK a familiárna adenómová polypóza združená so zárodočnou mutáciou apc vykazujú chromozómovú nestabilitu [4], nasledovanú mutáciou kras a tp53 [5]. Časť CaHČK vzniká dráhou fenotypu metylátora CpG ostrovčeka, často združenej s mutáciou braf a nestabilitou mikrosatelitov [6, 7]. Menšinu sporadických CaHČK [7] a hereditárny nepolypový CaHČK [8] charakterizuje nestabilita mikrosatelitov [9] pri inaktivácii 1 zo 4 génov systému opravy chybného párovania (nesúladu) DNA – mutL homológu 1 (MLH1), mutS homológu 2 (MSH2), MSH6 alebo progresívnej postmeiotickej segregácie, s. cerevisiae, homológu 2 (PMS2) [10-12]. Tie majú lepšiu prognózu [13]. MSH2 tvorí heterodiméry s MSH6 a rozpoznáva chybné párovanie DNA; MLH1 v komplexe s PMS2 je endonukleázou [14]. Štúdia hodnotí vzťah medzi histomorfológiou normálnej sliznice hrubého čreva a konečníka (NSHČK) a CaHČK, a medzi stupňom expresie MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 a stavom (ne)stability mikrosatelitov DNA. METÓDY: Spolu 16 vo formalíne fixovaných a do parafínu zaliatych bioptických (po endoskopickej excízii alebo kolektómii) vzoriek s NSHČK, adenokarcinómom (AC, so stabilitou (ACS) a nestabilitou (ACN) mikrosatelitov DNA) a medulárnym CaHČK (MC, s nestabilitou mikrosatelitov DNA (MCN)) [3], sme vyšetrili imunohistochemicky [15-17], svetelným mikroskopom semikvantitatívne [18], na expresiu MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 [19] v jadrách epitelových buniek sliznice hrubého čreva ľudí. VÝSLEDKY: Expresia MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 bola slabá (pri MLH1 v 60 %, PMS2 80 %, MSH2 80 % a MSH6 60 % prípadov) až stredne silná (pri MLH1 v 20 %, MSH2 20 % a MSH6 20 %) až silná (pri MSH6 v 20 %) v NSHČK a prítomná iba v bazálnej časti žliaz. V CaHČK došlo k poklesu expresie MLH1 a PMS2 a k vzostupu expresie MSH2 a MSH6, pričom vzostup expresie MSH6 bol výraznejší. Expresia MSH6 postupne rástla od ACS cez ACN k MCN. V MCN sme expresiu MLH1 a PMS2 nezistili. ZÁVER: Nízka expresia MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 je v NSHČK. Malígnu transformáciu NSHČK sprevádza pokles expresie MLH1 a PMS2 a vzostup expresie MSH2 a MSH6 a prítomnosť nestability mikrosatelitov DNA, pričom vzostup expresie MSH6 je výraznejší, a vyšší v CaHČK s nestabilitou mikrosatelitov DNA. Hodnotenie MLH1, PMS2, MSH2 a MSH6 a stavu (ne)stability mikrosatelitov DNA (s mutáciou génov opravy chybného párovania DNA) v CaHČK imunohistochemicky by mohlo byť dôležitým diagnostickým faktorom využiteľným v biomedicínskom výskume aj klinickej praxi.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Siegel, CA Cancer J Clin. 2020, 70, 7–.
[2] Safaei-Diba, Incidencia zhubných nádorov v SR 2012. Bratislava: NOR SR, NCZI, 2021, 1–.
[3] Hamilton a Aaltonen, WHO Classification of Tumours, Pathology and Genetics, Tumours of the Digestive System. Lyon; IARC Press, 2000, 103–.
[4] Pino, Gastroenterology. 2010, 138, 2059–.
[5] Smith, Proc Natl Acad Sci USA. 2002, 99, 9433–.
[6] Weisenberger, Nat Genet. 2006, 38, 787–.
7] East, Gastroenterol Clin North Am. 2008, 37, 25–.
[8] Lynch, N Engl J Med. 2003, 348, 919–.
[9] Eshleman, Curr Opin Oncol. 1995, 7, 83–.
[10] Peltomäki, Fam Cancer. 2005, 4, 227–.
[11] Cederquist, Int J Cancer. 2004, 109, 370–.
[12] Lynch, Nat Rev Cancer. 2015, 15, 181–.
[13] Chung, Ann Intern Med. 2003, 138, 560–.
[14] Tamura, Int J Clin Oncol. 2019, 24, 999–.
[15] Avrameas, Histochem J. 1972, 4, 321–.
[16] Sabattini, J Clin Pathol. 1998, 51, 506–.
[17] Polak a Van Noorden, Immunocytochemistry. Practical applications in pathology and biology. Bristol –; Wright, 1983, 11–.
[18] Remmele, Pathol Res Pract. 1993, 189, 862–.
[19] Agilent Technologies Inc., Dako Agilent Pathology Solutions 2016 Catalog / Products & Services. Denmark; Glostrup, 2016, 1–.

Diskusia