Spoločenstvá pôdnych roztočov panciernikov (Acari, Oribatida) pozdĺž gradientu mikroklímy v NPP Silická ľadnica (Slovenský kras)

Spoločenstvá pôdnych roztočov panciernikov (Acari, Oribatida) pozdĺž gradientu mikroklímy v NPP Silická ľadnica (Slovenský kras)

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
97%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
Ing. Zuzana Oravcová100%100%100%
RNDr. Petra Hradická100%100%100%
Bc. Lucia Dianová100%100%100%
Bc. Denis Bažány100%100%100%
Ing. Veronika Šamajová100%100%100%
RNDr. Beáta Baranová PhD.80%--
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Spoločenstvá pôdnych roztočov panciernikov (Acari, Oribatida) pozdĺž gradientu mikroklímy v NPP Silická ľadnica (Slovenský kras)

Miriama Rybovičová1 , Peter Ľuptáčik ,
1 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko
miriamarybovicova@gmail.com

V práci sme sa zaoberali sledovaním pôdnych roztočov panciernikov pozdĺž gradientu mikroklímy v NPP Silická ľadnica. Špecifická morfológia vchodovej časti jaskyne tu spôsobila vytváranie ľadovej výplne, ktorá ovplyvňuje mikroklimatické pomery v blízkom okolí jaskyne. Predpokladali sme, že ak klíma ovplyvňuje zloženie vegetácie pozdĺž svahu v jaskynnom vchode až do priľahlého lesa, bude ovplyvňovať aj spoločenstvá pôdnych roztočov, čo sa prejaví v zmenách ich kvantitatívnych aj kvalitatívnych ukazovateľov.

Spoločenstvá roztočov panciernikov (Oribatida) sme získali 1.5.2007 zo vzoriek pôdy na siedmich stanovištiach pozdĺž 115 m dlhej odberovej línie rozloženej od spodnej časti porastu vegetácie vo vchode jaskyne do hrabového lesa pred jaskyňou. Výškový rozdiel krajných stanovíšť sledovanej línie bol 35 m.

Zistili sme, že početnosť (A) panciernikov mala stúpajúci trend od chladných stanovíšť v blízkosti vchodu jaskyne (A = 25 ind.m-2, st. 2) k teplejším v lese pred jaskyňou (A = 11 714 ind.m-2, st. 7). Na jednotlivých stanovištiach sme zistili od 1 (st.2) do 45 (st.7) druhov, pričom počet druhov na stanovištiach stúpal podobne ako v prípade početnosti od chladných k teplejším stanovištiam. Rovnaký trend sa prejavil aj pri priemerných počtoch druhov na stanovištiach. Porovnanie priemerných indexov diverzity a ekvitability ukázalo rovnaký trend nárastu hodnôt od chladného (H´ = 0,14; J´ = 0,13) ku teplému koncu (H´ = 2,69; J´ = 0,71) sledovaného gradientu mikroklímy. Pozdĺž sledovanej línie sme na stanovištiach zaznamenali aj odlišné dominantné druhy, čo potvrdzuje náš predpoklad, že gradient mikroklímy ovplyvňuje spoločenstvá pôdnych roztočov ako kvantitatívne, tak aj kvalitatívne. 

Zistené výsledky ukazujú, že fenomén ochladzovania mikroklímy vplyvom ľadu vo vchodových častiach Silickej ľadnice ovplyvňuje výrazne lokálnu klímu v blízkosti jaskyne, ktorá sa prejavuje nielen zmenami zloženia vegetácie od vchodu jaskyne smerom do priľahlého lesa, ale aj zmenami v početnosti spoločenstiev, diverzite a dominancii druhov pôdnej fauny. Odlišnosti v druhovom zložení spoločenstiev roztočov panciernikov pozdĺž sledovanej línie naznačujú, že takéto oblasti s odlišnou lokálnou klímou môžu slúžiť ako refúgium pre druhy s odlišnými nárokmi na prostredie než prevládajú v širšom okolí. Zároveň sú takéto lokality zaujímavé aj z hľadiska ochrany prírody, lebo zvyšujú diverzitu prostredia, čo prispieva k stabilite ekosystémov.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

Diskusia

Dobrý deň, veľmi pekná práca, oceňujem aj farebné a pútavé prevedenie prezentácie. Chcela by som sa opýtať, vzhľadom na klimatické zmeny, aké výsledky by ste očakávali na danom stanovišti teraz? Plánujete zber/vykonali ste zber aj v rôznych časových bodoch (chápem, že do tejto prezentácie by sa výsledky nezmestili, ale pýtam sa skôr zo zaujímavosti)? Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, keďže za posledných 30 rokov sa v okolí Silickej ľadnice mierne zvýšila teplota vzduchu, predpokladáme podobný efekt aj v pôde. Ľad vo vchodovej časti ubúda a preto je možné predpokladať zvýšenie teploty pôdy aj na chladných stanovištiach vo vchode. Pravdepodobne tam preto teraz zistíme iné druhy než pred 15-timi rokmi. Pravdepodobne sa postupne vytratia chladnomilné horské druhy na chladnom konci gradientu a na teplom konci sa zrejme roztiahnu na viacerých stanovištiach vysoko tolerantné a viac teplomilné druhy.
Lokalitu chceme sledovať dlhodobo, aby sme vedeli zaznamenať zmeny. Zatiaľ máme odobraté vzorky z roku 2017. Zatiaľ nie sú všetky spracované. Ďalej plánujeme odoberať vzorky v cca 5-ročných cykloch. Veríme, že sa zmeny klímy odrazia aj v zmenách druhového zloženia spoločenstiev aj v zmene početnosti rôznych druhov oproti minulosti.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Zaujímavý výskum:)