Vplyv pohlavia na endotelovú funkciu u mladých WKY a SHR potkanov

Vplyv pohlavia na endotelovú funkciu u mladých WKY a SHR potkanov

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
80%
Prevedenie (dizajn)
80%
Diskusná interakcia
93%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Beáta Pramuková20%40%-
Mgr. Veronika Farkašová PhD.60%40%-
Zoltán Szamaránszký100%100%-
RNDr. Martina Nemčeková100%100%80%
MUDr. Mgr. Vladimír Šišovský PhD.100%100%100%
MUDr. Ing., Veronika Jendruchova PhD.100%100%100%

Diskusia

Pekná práca. Rada by som sa spýtala ako si vysvetlujete výrazne zvýšenú vazokonstrikciu u SHR samíc v porovnaní s SHR samcami. Ďakujem

Ďakujem za otázku. Zatiaľ ešte nevieme s istotou odpovedať, je to vecou ďalšieho štúdia. Pravdepodobne sa jedná o receptorovú záležitosť - pomer a počet alfa a beta receptorov na femorálnych artériách v období vyvíjajúcej sa hypertenzie u SHR potkanov. (Zaujímavé je, že v rámci analýzy variancie vyšli významné interakcie, čo poukazuje na to, že u WKY tento rozdiel v kontrakcii medzi samcami a samicami iný, z grafu vidieť, že opačný.)
Úlohu môže zohrávať aj vek študovaných potkanov, pretože sa ešte nejedná o dospelé potkany. Hladiny hormónov estrogénu a testosterónu sú oveľa nižšie v porovnaní s dospelými jedincami, kde práve v tomto období ich veku začínajú stúpať a tým pádom sa nemohol prejaviť ich vplyv, teda hlavne testosterónu (je to zatiaľ dohad).

Prajem pekný deň Tebe aj kolegom, chcela by som sa opýtať na predpoklad vplyvu pohlavia na endotelovú funkciu (uznaný marker "cievneho zdravia") v SH...píšeš, že nebol doteraz presne objasnený. Myslí sa tým v humánnej spontánnej hypertenzii? Je odôvodnený predpoklad, že by tomu tak malo byť? Druhá otázka sa týka animálneho modelu - v tíme ste študovali juvenilné a dospelé potkany (+ V. Ilovská a spol.). Robil sa u vás alebo inde podobný výskum aj v strednom (ale ešte reprodukčnom) veku a u starnúcich zvierat? Ďakujem.

Mužské pohlavie je u ľudí známy rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení vo všeobecnosti a aj hypertenzie špecificky. To čo nie je úplne známe sú „mechanizmy účinku“ tohto rizikového faktora. Je známe, že endotelová funkcia (disfunkcia) zohráva dôležitú úlohu pri vývoji kardiovaskulárnych funkcií. Problém je, že endotelová funkcia je pomerne široký pojem, ktorý zahŕňa veľké množstvo faktorov (veľké množstvo látok uvoľňovaných endotelom a komplikované regulačné/signalizačné mechanizmy ich uvoľňovania). Takže je známe, že endotelová funkcia je z phľadu vývoja hypertenzie dôležitá, ale nie je úplne jasné akým presne spôsobom je v hypertenzii zmenená, a ako k tejto zmene dochádza. Ďalej je známe, že čo sa týka pohlavia tak jeho vplyv ako rizikového faktora na vznik hypertenzie nie je počas života konštantný (mužské pohlavie je rizikové ale rozdiel medzi mužmi a ženami sa so zvyšujúcim vekom zmenšuje).
Čo sa týka animálneho modelu a veku potkanov, tak z pohľadu produkcie pohlavných hormónov tak práve okolo veku 7 týždňov sa ich produkcia začína zvyšovať u samcov aj samíc (Pharmacol Rev62:155–198, 2010). My študujeme aj 9týždňové potkany avšak tieto experimenty ešte nie sú ukončené a ešte nemáme kompletné výsledky. Neviem o tom, že by sa na našom ústave študovali podobné vplyvy u potkanov starších ako 22týždňov uvedených v práci (V. Ilovská a kol.).

Vážený pán magister, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.

Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň pán doktor. Ďakujem za otázky, pokúsim sa zodpovedať ich spolu.
Tento príspevok je len malou časťou väčšieho projektu (projektov), ktorý sa rieši na našom ústave. Hlavným zámerom je sledovať vplyv sociálneho stresu (voľne povedané, je to stres vznikajúci u ľudí ako dôsledok medziľudských interakcií) špecificky „crowding“ stresu, t.j. stres zo zvýšenej hustoty populácie, a jeho vplyv na vývoj hypertenzie. Ako modelové zviera sme použili laboratórne potkany rôznych kmeňov. Presné mechanizmy vedúce k vývinu porúch v dôsledku stresu nie sú jasné (závisia od veľkého množstva faktorov- pohlavie, vek, typ stresora a jeho trvanie atď.). Čo sa týka kardiovaskulárneho systému, tak k prejavom kardiovaskulárnych ochorení dochádza v najväčšej miere v dospelosti/starobe, avšak pôvod týchto ochorení často vedie do obdobia včasnej ontogenézy. „Dospelý“ kardiovaskulárny systém je výsledkom interakcií medzi vývinovými procesmi a environmentálnymi faktormi počas kritických vývinových periód. Za najdôležitejšie vývinové obdobie je u potkanov (špeciálne spontánne hypertenzných potkanov, ktoré sa používajú ako model esenciálnej hypertenzie) je obdobie medzi 6-8 týždňom života (J clin sci, 2006, 111, 295-305). Danú problematiku sme sa rozhodli študovať z dôvodu aktuálnosti popísaných činiteľov, t.j. vo všeobecnosti, zvyšujúcej sa populácie obyvateľstva a častému výskytu kardiovaskulárnych ochorení (špecificky hypertenzie). Zameriavame sa pri tomto štúdiu (vplyvu stresu) hlavne na endotelovú funkciu a úlohu, ktorú zohráva oxid dusnatý (jeden z hlavných vozorelaxačných faktorov). Prezentované výsledky predstavujú len zlomok z plánovaných výstupov.