Sérologický monitoring West Nile vírusovej infekcie u spevavcov Drienovskej mokrade

Sérologický monitoring West Nile vírusovej infekcie u spevavcov Drienovskej mokrade

Year:
2018

Overall rating

Scientific work
98%
Design
97%
Discussion interaction
100%
ISBN: 978-80-972360-2-1

Sérologický monitoring West Nile vírusovej infekcie u spevavcov Drienovskej mokrade

Ľuboš Korytár1 , Tomáš Csank2 , Terézia Pošiváková , Patrícia Pavurová ,
1 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav hygieny zvierat a životného prostredia, Košice, Slovensko
2 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav mikrobiológie a gnotobiológie, Košice, Slovensko
korytar.uvm@gmail.com

Čeľaď Flaviviridae zahŕňa okrem rodu Flavivirus aj ďalšie tri, a to rody Pestivirus, HepacivirusPegivirus [1]. Vtáky patria medzi významných prirodzených hostiteľov niekoľkých flavivírusov. Flavivírusy sú dôležité vektormi prenosné patogény z hľadiska ochrany zdravia zvierat a ľudí [2]. Medzi najvýznamnejšie patria Dengue vírus a vírus Žltej zimnice a vírusy vyvolávajúce encefalitídu a následne ochorenia ako  Západonílska horúčka a Japonská encefalitída. Významným aviárnym patogénom je USUTU vírus. Priebeh infekcií je najčastejšie asymptomatický, alebo za príznakov nešpecifického horúčkovitého ochorenia [3].  Prvýkrát bol West Nile vírus izolovaný v Ugande u pacienta s horúčkou. Na rozdiel od ostatných arbovírusov, je Wst Nile vírus pomerne rozšírený. Okrem Afriky sa vyskytuje v Európe, na Strednom východe, v západnej Ázii a Severnej Amerike. V bývalom Československu boli v sedemdesiatych rokoch zistené protilátky proti vírusu na južnej Morave u viacerých vtákov, na východnom Slovensku bol vírus aj priamo izolovaný zo vzoriek od štyroch divožijúcich druhov vtákov [2].

Pomocou blokovacej ELISA súpravy boli vyšetrené vzorky krvného séra od 134 jedincov 20 druhov spevavcov odchytených na Ornitologickom stacionári Drienovec počas hniezdnej sezóny 2017. Celková prevalencia protilátok proti WNV dosiahla v nami vyšetrenej skupine vtákov úroveň 5,97 %. Prítomnosť protilátok v sére bola zistená u druhov: penica hnedokrídla (Sylvia communis) (1 jedinec), sýkorka veľká (Parus major) (1 jedinec), drozd plavý (Turdus philomelos) (2 jedince), drozd čierny (Turdus merula) (1 jedinec), glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes) (1 jedinec), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) (1 jedinec) a sojka obyčajná (Garrulus glandarius) (1 jedinec).

Thanks: 

Príspevok vznikol vďaka finančnej podpore Internej grantovej agentúry UVLF v Košiciach v rámci projektu IGA UVLF 08/2016 a vďaka projektu VEGA č. 1/0729/16.

Sources: 

[1.] REID, H. W. – WEISSENBÖCK, H. – ERDÉLYI, K. Flavivirus Infectiones. In: GAVIER-WIDÉN, D. – DUFF, J. P. – MEREDITH, A. (eds.). Infectious Diseases of Wild Mammals and Birds in Europe. Chichester: Blackwell Publishing, 2012. 128 – 129. ISBN 978-1-4051-9905-6.
[2.] McLEAN, R. G. – UBICO, S. R. Arboviruses in Birds. In: THOMAS, N. J. – HUNTER, D. B. – ATKINSON, C. T. (eds.). Infectious Diseases of Wild Birds. Iowa: Blackwell Publishing, 2007. 17 – 28. ISBN-13: 978-0-8138-2812-1.
[3.] FERNANDEZ-GARCIA, M.-D.  – MAZZON, M. – JACOBS, M. – AMARA, A. Pathogenesis of Flavivirus Infections: Using and Abusing the Host Cell. In: Cell Host & Microbe [online]. 2009,  Volume 5, Issue 4. 318 – 328. [cit. 2018-02-13].
Dostupné na internete: http://www.cell.com/cell-host-microbe/fulltext/S1931-3128(09)00102-4

Discussion

Dobry den, ake je realne riziko prenosu virusov West Nile na cloveka? Uvadzate pripad pacienta z Ugandy, boli zaznamenane podobne pripady uz aj v Europe, resp. na Slovensku? Uvadzate celkovu prevalenciu protilatok proti West Nile virusu, vo vami sledovanej skupine jedincov a lokalite Drienovskej mokrade, na urovni cca 6 perc. Ake stanovisko mozno zaujat k tomu tomuto udaju, je to vela? je to malo? od akej urovne je tento udaj rizikovy a treba prijat bezpecnostne opatrenia? ake to su? Vopred dakujem za odpovede, ZB

Dobrý deň, ďakujem za otázku.
1.) Za predpokladu, že sa vyskytnú vhodné podmienky na prenos WNV (rezervoárové organizmy v štádiu virémie, vysoká denzita vektorov - komáre) v rovnakom čase na konkrétnej lokalite, riziko humánnej infekcie je reálne. Z globálneho pohľadu, prípady ochorenia človeka sa vyskytujú každoročne.

Napr. údaje z krajín EÚ za 2017 na adrese: https://ecdc.europa.eu/en/news-events/epidemiological-update-west-nile-virus-transmission-season-europe-2017

USA: https://www.cdc.gov/westnile/statsmaps/preliminarymapsdata2017/disease-cases-state.html

2.) Prevalencia protilátok u lokálnych vtáčích populácií je v dostupných literárnych zdrojoch veľmi variabilná. Takže ťažko hodnotiť, čo je veľa a čo málo. Ovplyvňuje ju množstvo faktorov, ako napr. A) taxonomická príslušnosť vyšetrovaných vtákov (najčastejšie infikovanými bývajú dravce, sovy, krkavcovité); B) klimatické faktory (teplé a vlhké roky zvyčajne pozitívne ovplyvňujú reprodukciu komárov ako vektorových organizmov, to znamená viac vektorov rovná sa uľahčenie cirkulácie WNV v environmente); C) dynamika infekcie a v prípade použitia sérologickej diagnostiky - dynamika produkcie protilátok v organizmoch vzorkovaných vtákov (ktorá dosiaľ nie je podrobne popísaná) atď.

Takže napr.: Andalúzia 8,7 % séroprevalencia u vtákov Ferraguti et al. Epidemiol. Infect. (2016). 144, 1907–1911
Severná Európa 2,4 % séroprevalencia u vtákov Jourdain et al. Vector Borne Zoonotic Dis. (2009), 11 (1), 77–79
Poľsko 35,7 % séroprevalencia u vtákov Bażanów et al. Viruses. (2018), 10 (2)

3.) Vidíme z vyššie uvedených štatistických prehľadov EÚ a USA, že pokiaľ sa pôvodca na území nachádza, riziko jeho šírenia je reálne. Konkrétne West Nile vírusu vyhovujú teplé a vlhkejšie roky. V prípade skutočného vzniku epidémi prichádza do úvahy regulácia populácie komárov na daných územiach. Samozrejme regulácia populácie voľne žijúceho vtáctva neprichádza do úvahy, nakoľko sa jedná o národnou i nadnárodnou legislatívou chránené druhy :-)

S pozdravom, Ľuboš Korytár.

Ďakujem za fundovanu a vycerpavajucu odpoved, ZB. Nech sa vam dari, drzim vam palce do dalsej tvorivej prace!