Profily prchavých zložiek kmeňa smreka obyčajného: rovnaké proveniencie v rôznych geografických lokalitách

Profily prchavých zložiek kmeňa smreka obyčajného: rovnaké proveniencie v rôznych geografických lokalitách

Year:
2021

Overall rating

Scientific work
100%
Design
100%
Discussion interaction
100%
UserScientific workDesignDiscussion interaction
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
Ing. Zuzana Oravcová100%100%100%
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Profily prchavých zložiek kmeňa smreka obyčajného: rovnaké proveniencie v rôznych geografických lokalitách

Veronika Šamajová1,2 , Jana Marešová , Andrej Majdák , Miroslav Blaženec ,
1 Ústav Ekológie Lesa SAV Zvolen, Zvolen, SR
2 Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, SR
veronikasamaj@gmail.com

V tejto práci sme sledovali výpary terpénov z kmeňov smreka obyčajného (Picea abies (L.) Karst.) ako ukazovateľa aklimatizácie  rôznych proveniencií (PV) rastúcich v kontrastných geografických a klimatických podmienkach. V literatúre sa často uvádza zvýšený výpar biologických organických prchavých látok (najmä terpénov) po vystavení rastlín stresovým podmienkam (napr. klimatické zmeny, geografické podmienky a i.) (Schroeder and Lindelöw 2002; Kautz et al. 2013; Esposito et al. 2016; Holopainen et al. 2018). Naše merania prebiehali v septembri 2020 s tromi rôznymi provenienciami smreka (PV Beňuš – 700 m.n.m; PV Habovka – 1000 m.n.m.;  PV Vysoké Tatry – 1450 m.n.m.) v dvoch geografických lokalitách: 1) Beňuš - 700 m n.m. – okres Brezno; b) Mútne – 1250 m n.m. – okres Námestovo. Predpokladali sme, že proveniencie vysadené v odlišných podmienkach budú vykazovať zmeny vo výparoch terpénov spôsobené aklimatizačnými a adaptačnými mechanizmami. Pre extrakciu monoterpénov zo vzoriek vzduchu v blízkosti kôry stromov vo výške cca 1,7 m nad zemou sme použili metódu extrakcie na tuhej fáze (z angl. solid phase micro-extraction – SPME). Vzorky sme analyzovali pomocou plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS). Zistili sme, že spektrum hlavných terpénov – alfapinénu (AP), betapinénu (BP), delta-3-karénu (3C), beta-felandrénu (FEL) a limonénu (LIM) bolo vo všetkých provenienciách rovnaké, avšak koncentrácia jednotlivých terpénov sa medzi lokalitami líšila. V lokalite Beňuš s nižšou nadmorskou výškou sme nezaznamenali žiadne významné odchýlky v množstvách terpénov. Avšak v oblasti Mútne s vyššou nadmorskou výškou sa významne zvýšili výpary AP, BP a 3C pre PV Beňuš a celkový výpar terpénov sa v tejto oblasti mierne zvýšil aj pre PV Vysoké Tatry. Získané výsledky sledovania aklimatizácie a adaptácie stromov na nepôvodné podmienky, na úrovni ich rastových parametrov a úspešnosti prežívania, môžu  pomôcť pri rozhodovaní v manažmente lesného hospodárstva.

Thanks: 

Táto práca vznikla vďaka projektu APVV-19-0606 pod vedením Ing. Miroslava Blaženca PhD.

Sources: 

Esposito R, Lusini I, Večeřová K, Holišová P, Palozzi E, Guidolotti G, Urban O, Calfapietra C (2016) Shoot-level terpenoids emission in Norway spruce (Picea abies) under natural feld and manipulated laboratory conditions. Plant Physiol Biochem 108:530–538.
https://doi.org/10.1016/j.plaphy.2016.08.019
Holopainen JK, Virjamo V, Ghimire RP, Blande JD, Julkunen-Tiitto R, Kivimäenpää M (2018) Climate change efects on secondary compounds of forest trees in the northern hemisphere. Front Plant Sci 9:1–10. https://doi.org/10.3389/fpls.2018.01445
Kautz M, Schopf R, Ohser J (2013) The “sun-efect”: microclimatic alterations predispose forest edges to bark beetle infestations. Eur J For Res 132:453–465. https://doi.org/10.1007/s1034 2-013-0685-2
Schroeder LM, Lindelöw Å (2002) Attacks on living spruce trees by the bark beetle Ips typographus (Col. Scolytidae) following a storm-felling: a comparison between stands with and without removal of wind-felled trees. Agr For Entomol 4:47–56.
https://doi.org/10.1046/j.1461-9563.2002.00122.x 

Discussion

Dobrý deň, vzorky vzduchu z daných lokalít boli odoberané jednorázovo alebo ide o pravidelný monitoring? Prípadne máte niečo také v pláne do budúcna? Pokiaľ by odber vzoriek prebiehal počas výrazného sucha vo vegetačnej sezóne aké výsledky predpokladáte? A posledná otázka- mení sa koncentrácia terpénov v blízkosti kmeňa výrazne aj počas dňa? Ďakujem a prajem veľa zdaru pri ďalšom výskume.

Lokality sú dlhodobo monitorované z dendroekologického hľadiska (Ježík a kol.,UEL SAV), obsah terpénov bol v lokalitách odoberaný prvý krát, ale plánujeme ďalší monitoring. Pri odbere vzoriek počas výrazného sucha sa rozdiely vo výparoch terpénov medzi provenienciami zväčšia a celkový obsah terpénov bude v spektre vyšší. Áno koncentrácia terpénov v blízkosti kmeňa sa počas dňa mení,závisí to od teploty a žiarenia.

Váš výskum je veľmi zaujímavý a v kontexte meniacej sa klímy prínosný pre manažment lesov. Teším sa na ďalšie výsledky.