Zmeny regulácie inzulínových rastových faktorov IGF1 a IGF2 v mezenchýmových kmeňových bunkách izolovaných z kostnej drene po farmakologickom ovplyvnení

Zmeny regulácie inzulínových rastových faktorov IGF1 a IGF2 v mezenchýmových kmeňových bunkách izolovaných z kostnej drene po farmakologickom ovplyvnení

Overall rating

Scientific work
97%
Design
93%
Discussion interaction
100%
UserScientific workDesignDiscussion interaction
Mgr. Patrícia Krivosudská100%100%100%
PharmDr. Kamila Chomaničová100%100%100%
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%60%100%
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
Bc. Denis Bažány100%100%100%
PharmDr. Štefan Husár PhD.100%100%100%
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Zmeny regulácie inzulínových rastových faktorov IGF1 a IGF2 v mezenchýmových kmeňových bunkách izolovaných z kostnej drene po farmakologickom ovplyvnení

Adriana Adamičková1 , Andrea Gažová2 , Matúš Adamička3 , Simona Valášková4 , Nikola Chomaničová , Nikoleta Hulajová5 , Ján Kyselovič ,
1 Jednotka klinického výskumu. V. interná klinika LFUK a UNB Bratislava, Slovensko
2 Ústav farmakológie a klinickej farmakológie. Lekárska fakulta UK, Bratislava, Slovensko
3 Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky. Lekárska fakulta UK, Bratislava, Slovensko
4 Katedra farmakológie a toxikológie. Farmaceutická fakulta UK, Bratislava, Slovensko
5 IV. interná klinika LFUK a UNB Bratislava, Slovensko
adamickova.adriana@gmail.com

Bunková terapia odkrýva nové spektrum terapeutických možnosti liečby závažných civilizačných ochorení, k akým patria myokardiálna ischémia, chronické srdcové zlyhávanie, diabetes mellitus či kritická končatinová ischémia. Rozhodujúcu úlohu v skupine buniek s regeneračným potenciálom zohrávajú mezenchýmové kmeňové bunky (MSC), ktoré okrem schopnosti diferenciácie na široké spektrum bunkových typov sú charakteristické aj protizápalovými a imunomodulačnými vlastnosťami. Jedným z účinkov MSC buniek je uvoľňovanie cytoprotektívnych molekúl, akými sú inzulínu podobné rastové faktory (IGF-1 a IGF-2), ktoré pôsobia antiapopticky a zapájajú sa do procesu mobilizácie progenitorových buniek. Veľmi často používané liečivá v prevencii ochorení kardiovaskulárneho systému sú statíny, ktoré sú charakteristické svojím hypolipidemickým pôsobením, avšak okrem neho sa vyznačujú aj veľkým množstvom pleiotropných účinkov.

V predkladanej práci sme sa zamerali na objasnenie molekulárneho mechanizmu in vitro pôsobenia atorvastatínu na populáciu mezenchýmových kmeňových buniek izolovaných z kostnej drene pacientov s kritickou končatinovou ischémiou s cieľom preskúmania zmien ich auto a parakrinných vlastností. Preukázali sme komplexné ovplyvnenie IGF-1 a IGF-2 systému atorvastatínom, signifikantnú redukciu relatívnej expresie pre IGF-1 (p<0,0001) a signifikantne zvýšenú relatívnu expresiu IGF-2 (p<0,001). Zároveň sa nami sledovaná expresia pre receptor IGF1 nezmenila.

Predpokladáme, že statíny zasahujú do aktivácie viacerých signálnych dráh v humánnych mezenchýmových kmeňových bunkách a sú potrebné ďalšie analýzy, ktoré by pomohli preskúmať ich účinky.

Thanks: 

Táto práca vznikla s podporou APVV-18-0103 a APVV-14-0416.

Sources: 

Discussion

Dobry den, dakujem za prispevok. V zavere prezentacie spominate, ze "...ďalšie analýzy, ktoré by pomohli preskúmať ich účinky" Mozete, prosim Vas specifikovat, ako dalej budete rozvijat studium atorvastatinu v mezenchýmových kmeňových bunkách izolovaných z kostnej drene po farmakologickom ovplyvnení. Statiny su klinicky hojne vyuzivana skupina latok, mozete, pre ostatnych ucastnikov konferencie, zhrnut ich aplikacny rozsah pouzitia a pripadne aj okomentovat ich neziaduce ucinky, s ohladom na atorvastatin. Vopred dakujem za odpovede, ZB

Dobrý deň, ďakujeme veľmi pekne za otázky.
Nasledujúcim krokom štúdia atorvastatínového účinku v mezenchýmových kmeňových bunkách bude analýza mikroribonukleových kyselín, ktoré úzko súvisia s reguláciou sledovaných génov. Okrem toho budeme sledovať zmeny regeneračného potenciálu MSC buniek hodnotením génovej expresie vybraných angiogénnych faktorov, ktoré budeme ďalej stanovovať aj na proteínovej úrovni.
Základnou terapeutickou indikáciou statínov je liečba hypercholesterolémie, pokiaľ samotná diéta a iné nefarmakologické postupy neviedli k dostatočnému účinku. Používajú sa na zníženie celkového cholesterolu, LDL-cholesterolu, apolipoproteínu B a hladiny triacylglycerolov. Okrem toho je liečba statínmi indikovaná aj v prevencii kardiovaskulárnych príhod u dospelej rizikovej skupiny pacientov.
Každá farmakoterapia prináša so sebou aj isté riziká, akými sú nežiadúce účinky liekov, ktoré vznikajú počas klinického použitia. K najčastejším nežiadúcim účinkom statínov patria bolesti hlavy, zápcha, nadúvanie, dyspepsia, hnačka, alergické reakcie, hyperglykémia, či myalgia, bolesti končatín, svalové kŕče. Inhibícia 3-hydroxy-3-metylglutaryl koenzým A reduktázy statínmi vedie nielen k zníženiu tvorby cholesterolu, ale ovplyvňuje aj syntézu ďalších substancii. Inhibíciou geranyl pyrofosfátovej syntázy, konkrétne aj dekaprenyl-4-benzoátu, ktorý je prekurzor koenzýmu Q10, spôsobujú jeho zníženú syntézu. Koenzým Q10 je veľmi dôležitou súčasťou myokardiálneho energetického metabolizmu a tiež zabezpečuje stabilitu bunkovej membrány. Pri jeho nedostatku sú myocyty náchylnejšie k poškodeniu, následne dochádza myopatii alebo dokonca k rabdomyolýze. Tento nedostatok koenzýmu Q10 sa zvyčajne prejavuje až po určitom čase liečby pacienta, a je závislý od dávky a typu statínu.

Dakujem za Vasu preciznu odpoved, vidno, ze mate vasen pre danu problematiku :-) Len tak dalej, vela stastia a uspechov. S pozdravom, ZB

Ďakujem veľmi pekne.
S pozdravom, AA