Vplyv chemickej úpravy aktivovaného uhlíka na adsorpciu technecistanu

Vplyv chemickej úpravy aktivovaného uhlíka na adsorpciu technecistanu

Section reference: 
Year:
2023

Overall rating

Scientific work
76%
Design
76%
Discussion interaction
80%
UserScientific workDesignDiscussion interaction
Mgr. David Pavel Královič100%100%100%
Ing. Andrea Špačková100%100%100%
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.80%80%100%
ISBN: 978-80-974608-0-8

Vplyv chemickej úpravy aktivovaného uhlíka na adsorpciu technecistanu

Marek Hupian1 , Michal Galamboš , Eva Viglašová , Martin Daňo2 ,
1 Katedra jadrovej chémie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava, Slovenská republika
2 Katedra jaderné chemie, Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská, České vysoké učení technické v Praze, Břehová 7, 91100 Praha, Česká republika
marek.hupian@uniba.sk

Zvýšenie účinnosti adsorbentov na báze aktivovaného uhlíka pri odstraňovaní rádionuklidov alebo ťažkých kovov z vodných roztokov je možné dosiahnuť aktiváciou zvoleného prekurzora, jeho chemickou, resp. fyzikálnou úpravou. Príspevok prezentuje výsledky výskumu adsorpčných vlastností chemicky upravených (Zn a Fe) adsorbentov na báze aktivovaného uhlíka vo vzťahu k technecistanovému aniónu. Sledované adsorpčné parametre boli: pH roztoku, doba kontaktu fáz a koncentrácia neizotopového nosiča NH4ReO4. Adsorpcia prebiehala účinne v kyslej oblasti pH, adsorpčná rovnováha sa ustálila do 1 h premiešavania fáz. Pre opis rovnovážnej adsorpcie bol použitý Langmuirov a Freundlichov model adsorpčných izoteriem. Chemická úprava Zn a a Fe vzoriek významne zvýšila hodnoty špecifického merného povrchu a adsorpčnú kapacitu skúmaných adsorbentov v porovnaní s neaktivovanou referenčnou vzorkou.

Thanks: 

Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt Zvýšenie kapacít a kompetencií Univerzity Komenského vo výskume, vývoji a inováciách, ITMS2014+: 313021BUZ3, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Sources: 

[1] DAŇO, M., VIGLAŠOVÁ, E., GALAMBOŠ, M. et al. (2017). Sorption behaviour of pertechnetate on oxidized and reduced surface of activated carbon. J. Radioanal. Nucl. Chem., Vol. 314, p. 2219-2227.

[2] HAGEMANN, N., SPOKAS, K., SCHMIDT, H-P. et al. (2018). Activated Carbon, Biochar and Charcoal: Linkages and Synergies across Pyrogenic Carbon´s ABCs. Water, Vol. 10, Issue 2. DOI 10.3390/wl10020182.

[3] VIGLAŠOVÁ, E., DAŇO, M., GALAMBOŠ, M. et al. (2016). Column studies for the separation of 99mTc using activated carbon. J. Radioanal. Nucl. Chem., Vol. 307, p. 591-597.

Discussion

Dobrý deň, zaujímavá práca, blahoželám k výsledkom. Zaujímalo by ma či výstupy Vášho výskumu už boli resp. budú aplikované aj do praxe, napr. v rámci SR resp. inde. Vopred ďakujem za odpoveď, ZB 

Dobrý deň, ďakujem za otázku. Materiály boli skúmané čisto z vedeckého hľadiska, obdobným spôsobom sa plánujeme venovať ďalším materiálom, ktoré by sa v budúcnosti potenciálne mohli využiť napr. v zadnej časti palivového cyklu. V praxi sa kvôli vysokým percentám adsorpcie môžu použiť ako náhrada komerčne dostupných materiálov na aplikáciu odstraňovania technécia z vodných médií, avšak o konkrétnom využití nami skúmaných materiálov v praxi, resp. ich komerčnom využití neviem. S pozdravom, MH.

 

Ďakujem za Vašu odpoveď, želám Vám všetko dobré a veľa úspechov do Vašej ďaľšej práce, ZB