Analýza asociácie medzi celkovým sérovým testosterónom a patologickým gleasonovým skóre u pacientov s karcinómom prostaty

Analýza asociácie medzi celkovým sérovým testosterónom a patologickým gleasonovým skóre u pacientov s karcinómom prostaty

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
ISBN: 978-80-972360-1-4

Analýza asociácie medzi celkovým sérovým testosterónom a patologickým gleasonovým skóre u pacientov s karcinómom prostaty

Henrieta Drobková1,2 , Jana Jurečeková3 , Marián Grendár , Ján Kliment, Jr , Erika Halašová , Ján Kliment
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine a Univerzitná nemocnica Martin, Urologická klinika, Kollárova 2, 036 01 Martin
2 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav lekárskej biológie, Malá Hora 4, 036 01 Martin
3 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martinské centrum pre biomedicínu, Malá Hora 4, 036 01 Martin
drobkova3@uniba.sk

Androgény - testosterón a dihydrotestosterón sú najvýznamnejšie mužské pohlavné hormóny, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu v normálnom vývine, raste a udržiavaní fyziologickej funkcie prostaty. Testosterón je hlavným androgénom v krvnej cirkulácii, kým dihydrotestosterón je primárnym jadrovým androgénom a najúčinnejším androgénom v tkanive [1]. Približne 90 - 95% testosterónu sa tvorí v Leydigových bunkách semenníkov a zvyšok je produkovaný v kôre nadobličiek [2]. Úloha androgénov v patogenéze a progresii karcinómu, resp. závislosť karcinómu prostaty na androgénovej signálnej dráhe bola potvrdená v početných klinických prácach ako aj výsledkoch základného výskumu. Napriek tomu však existujú rozporuplné klinické údaje o úlohe endogénneho testosterónu pri vzniku a progresii karcinómu prostaty a o jeho možnej predikčnej schopnosti.

Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť asociáciu medzi hladinou celkového predoperačného sérového testosterónu a patologickým Gleasonovým skóre u pacientov s karcinómom prostaty, ktorí podstúpili radikálnu prostatektómiu.

Metódy: V štúdii bolo zahrnutých 201 slovenských pacientov s karcinómom prostaty. Predoperačné hladiny celkového cirkulujúceho testosterónu v periférnej krvi boli merané pomocou chemiluminiscenčnej metódy. U všetkých pacientov bol tiež uvedený vek ako aj ďalšie predooperačné (hladina PSA v periférnej krvi, klinické štádium a Gleasonovo skóre z biopsie) a pooperačné (patologické Gleasonovo skóre) údaje/prognostické faktory. Získané údaje boli vyhodnotené použitím viacerých štatistických metód a analýz. Na zisťovanie potencionálnych súvislostí, z hľadiska využitia celkového testosterónu ako možného prediktora patologického Gleasonovho skóre, bola použitá multinomiálna logistická regresia.

Výsledky: Z multinomiálneho regresného modelu bolo zistené, že celkový sérový testosterón nie je štatisticky signifikantným prediktorom patologického Gleasonovho skóre (p-value = 0,429). Výsledky tiež poukázali na skutočnosť, že celkový testosterón ostal nesignifikantným prediktorom pre patologické Gleasonovo skóre aj pri použití iných predoperačných prognostických faktorov (vek, PSA, klinické štádium a Gleasonovo skóre z biopsie) v štatistickom modeli (p-value = 0,756). Podľa tohto modelu boli štatisticky signifikantnými prediktormi len PSA (p-value = 0,024) a Gleasonovo skóre z biopsie (p-value = 0).

Záver: V populácii slovenských mužov, celkový sérový testosterón nebol štatisticky signifikantným  prediktorom patologického Gleasonovho skóre.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Price, Hsing In: Eds. Figg et al., Drug Management of Prostate Cancer. 2010, pp. 53-59, Springer-Verlag: New York.
[2] Kliment In: Eds. Kliment, Horňák, Karcinóm prostaty. 1999, pp. 210-252, Osveta: Martin.

Diskusia

Bol pri výbere pacientov do štúdie použitý nejaký kľúč, čo sa vekovej kategórie týka?

V našom súbore boli zahrnutí všetci pacienti, ktorí podstúpili radikálnu retropubickú prostatektómiu kôli diagnostikovanému karcinómu prostaty a u ktorých boli dostupné všetky ďalšie potrebné prognostické údaje. Karcinóm prostaty sa väčšinou vyskytuje vo veku nad 50 rokov a s vyšším vekom jeho incidencia narastá.

Bol pri výbere pacientov do štúdie použitý nejaký kľúč, čo sa vekovej kategórie týka?

Čo si myslíte, čo by mohlo byť príčinou odlišných výsledkov v štúdiách?

Dôvodmi, ktoré môžu prispievať k odlišných výsledkom v jednotlivých epidemiologických štúdiách je analýza dát na základe rozličných kritérií delenia, rozmanitosť metód použitých pri stanovení údajov, interpersonálna variabilita a tiež heterogenita karcinómu prostaty.

Dobrý deň Henrieta! Pekná práca! Chcela by som sa spýtať, či ste nezisťovali (okrem celkového sérového testosterónu) aj asociáciu medzi hladinou voľného testosterónu (S-fTST) a patologickým Gleasonovým skóre? Ďakujem!

Dobrý deň. Ďakujem za otázku. V našom prípade ide o retrospektívnu štúdiu, ktorá nebola navrhnutá na hodnotenie mužských androgénov, ich molekulových foriem v súvislosti s vývinom karcinómu prostaty, preto bol meraný len celkový sérový testosterón. V tejto štúdii bolo našim hlavným cieľom hodnotiť len úlohu celkového testosterónu v predikcii patologického stavu u pacientov po radikálnej prostatektómii a jeho predikčnú silu (ako nezávislého prediktora). Vzhľadom na výsledky niektorých štúdií, týkajúcich sa testosterónu, by mohlo vyhodnocovanie asociácie medzi voľným testosterónom, biologicky dostupným testosterónom, atď. a patologickým Gleasonovým skóre, príp. patologickým štádiom priniesť zaujímavé výsledky. Určite o tom budeme uvažovať pri našom ďalšom zameraní výskumu.

ďakujem :-)