V tejto práci sme sledovali obsah monoterpénov vo vzorkách lyka smreka obyčajného (Picea abies (L.) H. Karst.) ako ukazovateľa vnútrodruhovej variability zloženia sekundárnych metabolitov (terpénov). Stromy vystavené stresu zo sucha a tepla reagujú viacerými biochemickými a fyziologickými zmenami (Holopainen et al., 2018). Vyvinuli sa u nich rôzne ochranné mechanizmy na efektívne využívanie dostupnej vody, ktoré im umožňujú aklimatizovať sa na tieto nepriaznivé podmienky prostredia (Centritto et al., 2010). Intenzita a dĺžka obdobia sucha majú za následok, že reakcie na stres sa medzi jednotlivými provenienciami smreka líšia (Jamnická et al., 2019). Vzorky lyka z vybraných stromov troch rôznych proveniencií (PV) smreka (PV Beňuš – 700 m.n.m; PV Habovka – 1000 m.n.m.; PV Vysoké Tatry – 1450 m.n.m.) boli získané v októbri 2021 v geografickej lokalite Beňuš, okres Brezno (700 m.n.m.). Predpokladali sme, že rôzne proveniencie vysadené na rovnakej geografickej lokalite budú obsahovať rozdielne spektrum terpénov. Pre zistenie obsahu monoterpénov sme vzorky lyka analyzovali pomocou plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS). Zistili sme, že proveniencia Vysoké Tatry z najvyššej nadmorskej výšky (1450 m.n.m) obsahuje oproti prevenianciám z nižších nadmorských výšok menšie množstvo α-pinénu a β-pinénu, najviac zastúpených monoterpénov. U proveniencií s nižšou nadmorskou výškou sme nezaznamenali žiadne významné odchýlky v obsahu monoterpénov. Získané výsledky možu slúžiť ako základné výskumné dáta užitočné pri zhodnotení výberu vhodných proveniencií smreka v manažmente lesov, ktoré by boli odolnejšie voči meniacim sa podmienkam prostredia s vyššou frekvenciou sucha a vyššími teplotami.
Táto práca vznikla vďaka projektu APVV-19-0606 pod vedením Ing. Miroslava Blaženca PhD.
Centritto, M., Tognetti, R., Leitgeb, E., Střelcová, K., & Cohen, S. Above ground processes: anticipating climate change influences. Forest Management and the Water Cycle, 2010, 31-64.
Holopainen, J.K., Virjamo, V., Ghimire, R.P., Blande, J.D., Julkunen-Tiitto, R., Kivimäenpää, M., 2018. Climate change effects on secondary compounds of forest trees in the northern hemisphere. Front. Plant Sci. 9, 1445. https://doi.org/10.3389/fpls.2018.01445
Jamnická, G.; Fleischer, P., Jr.; Konôpková, A.; Pšidová, E.; Kučerová, J.; Kurjak, D.; Živčák, M.; Ditmarová, Ľ. Norway Spruce (Picea abies L.) Provenances Use Different Physiological Strategies to Cope with Water Deficit. Forests 2019, 10, 651. https://doi.org/10.3390/f10080651
Dobrý deň, prosím Vás, mohli
Dobrý deň, prosím Vás, mohli by ste upresniť pojem rovnaká geografická lokalita? Vo svojej práci spomínate jednu geografickú lokalitu, ale tri rôzne proveniencie smreka (PV Beňuš – 700 m.n.m; PV Habovka – 1000 m.n.m.; PV Vysoké Tatry – 1450 m.n.m.). Odkiaľ pochádzali teda vzorky, koľko ich bolo v rámci jednej experimentálnej skupiny spracovaných? Aké je približne množstvo lyka vo vzorke kôry odobratej pomocou 1 cm výsečníka, koľko materiálu reálne vstupuje do analýzy? Nemôžu byt Vami zistené rozdiely v obsahu terpénov spôsobené aj rôznou nadmorskou výškou jednotlivých PV? Vopred ďakujem za vyjadrenie a upresnenia, ZB
Dobrý deň,
Dobrý deň,
Ďakujem za Vašu otázku. Rovnaká geografická lokalita znamená, že odber vzoriek prebiehal na jednom mieste/lokalite. Vzorky pochádzali zo stromov vysadených na jednej geografickej lokalite, ktoré však majú rôzny provenienčný pôvod. V rámci jednej experimentálnej skupiny boli odoberané vzorky z 8 stromov. Vzorku po separácií lyka od kôry homogenizujeme, návažok homogenizátu je 0,150 g. Áno, zistené rozdiely sú spôsobené práve rôznym provenienčným pôvodom drevín. Smrek v nepôvodnej lokalite reaguje na zmenu podmienok a teda aj na inú nadmorskú výšku.