Detekcia potenciálneho poškodenia DNA po in vitro expozícii konazolovému pesticídu

Detekcia potenciálneho poškodenia DNA po in vitro expozícii konazolovému pesticídu

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Ľuboš Korytár PhD.100%100%-
Mgr. Peter Slezák PhD.-100%-
MVDr. František Zigo PhD.100%100%-
MVDr. Jana Pipiková PhD.100%100%-
Bc. Henrieta Dudeková--100%
ISBN: 978-80-970712-6-4

Detekcia potenciálneho poškodenia DNA po in vitro expozícii konazolovému pesticídu

Monika Drážovská1 , Katarína Šiviková , Ján Dianovský ,
1 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Ústav genetiky, Košice, SR
drazovska@gmail.com

Konazoly sú triazol obsahujúce azolové fungicídy. Vďaka ich schopnosti inhibovať oxidatívnu konverziu lanosterolu (1), je ich použitie rozšírené nielen v poľnohospodárstve, ale aj v humánnej a veterinárnej medicíne. Potenciálny genotoxický účinok niektorých triazolových prípravkov bol popísaný na laboratórnych zvieratách, no informácie o ich pôsobení na iné necieľové organizmy sú obmedzené (2).

Napríklad tebukonazolový prípravok Raxil indukoval chromozómové aberácie v bunkách Allium Cepa (3), ale čistý tebukonazol nebol pre  myši mutagénny (4). Po expozícii hepatocytov potkana protiokonazolu in vitro sa pozorovali zvýšené frekvencie chromozómových aberácií, no po in vivo pôsobení boli výsledky mikronukleového testu na myšiach negatívne (5). V našej práci sme sa zamerali na overenie potenciálneho genotoxického účinku fungicídu Prosaro® (s účinnými látkami tebukonazol a protiokonazol) metódou alkalickej kométovej analýzy, ktorou je možné detegovať poškodenia DNA. V predchádzajúcich cytogenetických experimentoch sa po expozícii lymfocytov periférnej krvi hovädzieho dobytka fungicídu Prosaro® nezaznamenali zvýšené frekvencie chromozómových aberácií a sesterských chromatídových výmen (2). Mnohí autori sa domnievajú, že kométová analýza je oproti klasickým cytogenetickým metódam oveľa citlivejšia. Po 2 h expozícii izolovaných lymfocytov periférnej krvi hovädzieho dobytka testovanému fungicídu in vitro, sme pozorovali štatisticky významné zvýšenie poškodenia DNA len v najvyššej koncentrácii (30 μg.ml-1) u oboch donorov, teda genotoxický účinok testovaného prípravku sme nepotvrdili.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom grantu č. VEGA 1/0117/13.

Zdroje: 
  1. 1 Heeres J., Meerpoel L., Lewi P.: Conazoles. Molecules. 2010, 15, 4129-4188.
    2 Holečková B., Šiviková K., Dianovský J., Galdíková M.: Effect of triazole pesticide formulation on bovine culture cells. J.          Environ. Sci. Health, Part B. 2013, 48, 1080-1088.
    3 Fisun K., Rasgele P.G.: Genotoxic effects of Raxil on root tips and anthers of Allium cepa L. Caryologia. 2009, 62, 1-9.
    4 EPA: Tebuconazole, Pesticid tolerance. Federal Register. 1999, 64, 1132-1138.
    5 APVMA: Evaluation of the new active prothioconazole in the product Redigo fungicidal seed treatment. 2007.

Diskusia

Dobry den,
pekna a zaujimava praca.
chcela by som sa spytat,ci je znama aj rezistencia hub na spomenute fungicidy.

Dobrý deň,
ďakujem veľmi pekne za otázku.
Predpokladá sa, že dlhodobé používanie azolov pri liečbe mykotických ochorení môže viesť ku vzniku rezistencie. Lepesheva a Waterman (2007) vo svojej práci uvádzajú ako možné príčiny rezistencie húb buď mutácie v géne CYP51, alebo zvýšenie expresie daného génu.

Dakujem!

Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či je možné na meraniach z dvoch nezávislých vzoriek robiť všeobecné závery u účinku pesticídu? Taktiež by ma zaujímalo do akej miery sú známe intra-individuálne a inter-individuálne rozdiely reakcii na daný pesticíd v sledovaných parametroch.
Na postery neuvádzate akým spôsobom ste dáta analyzovali. Za odpoveď ďakujem.
Inak čo sa týka témy je poster veľmi zaujímavý taktiež aj po vizuálnej stránke :)

Dobrý deň,
ďakujem veľmi pekne za otázky.
Keďže pri genotoxických štúdiách sa za vzorku považuje bunka ako taká a my sme hodnotii pre každú skupinu 300 buniek, z ktorých sa robil priemer, možné vyvodiť všeobecné závery o pôsobení pesticídu. So štúdiou o intra-individuálnych a inter-individuálnych rozdieloch v reakcii na testovaný pesticíd som sa zatiaľ nestretla, ale autori Rozgaj a kol. (2002) sledovali alkalickou kométovou analýzou pozoruhodné inter-individuálne rozdiely po expozícii humánnych lymfocytov periférnej krvi kadmium chloridom. Čo sa týka analyzovania dát, údaje sme vyhodnocovali Studentovym t testom.
Vďaka, teší ma, že sa Vám poster páči.