Distribúcia cholesterolu v lipoproteínových subfrakciách u pacientov s metabolickým syndrómom

Distribúcia cholesterolu v lipoproteínových subfrakciách u pacientov s metabolickým syndrómom

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
90%
Prevedenie (dizajn)
85%
Diskusná interakcia
90%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Beáta Hubková PhD.100%100%100%
Camila Carbonell Capó100%100%100%
doc. Ing. Beáta Hubková PhD.100%100%100%
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.60%40%60%
ISBN: 978-80-972360-4-5

Distribúcia cholesterolu v lipoproteínových subfrakciách u pacientov s metabolickým syndrómom

Michal Balogh1 , Viola Vargová2 , Anna Birková3 , Beáta Hubková3 , Beáta Čižmárová3 , Eva Onačillová4 , Mária Mareková3
1 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, SR
2 I. interná klinika UPJŠ LF, Tr. SNP 1, Košice
3 Ústav lekárskej a klinickej biochémie UPJŠ LF, Tr. SNP 1, Košice
4 Ústav verejného zdravotníctva a hygieny UPJŠ LF, Tr. SNP 1, Košice
michal.baloghke@gmail.com

Metabolický syndróm je definovaný ako prítomnosť minimálne troch z nasledujúcich ukazovateľov: nadmerná hmotnosť so zvýšenou hodnotou obvodu pása, hypertenzi, hypertriglyceridémia, hyperglykémia, znížená hladina cholesterolu v lipoproteínoch s vysokou hustotou (HDL-C), proteinúria. Terapeutickým cieľom u pacientov s diagnostikovaným metabolickým syndrómom je zníženie rizika chorôb srdca a ciev úpravou lipoproteínového profilu. Elektroforetická frakcionácia lipoproteínov a následná kvantifikácia obsiahnutého cholesterolu by mohla napomáhať personalizovanú liečbu a monitoring priebehu terapie.

Pacienti zahrnutí do štúdie boli účastníkmi projektu I. internej kliniky UPJŠ LF v Košiciach. Študijná skupina pozostávala z pacientov s metabolickým syndrómom (MS, n = 5; vek 59±12 rokov). Kontrolnú skupinu tvorili dobrovoľníci bez prejavov metabolického syndrómu (KS, n = 6; vek 40±15 rokov). Analýza cholesterolu v subfrakciách lipoproteínov bola vykonaná metódou LipoPrint.

Medzi študijnou a kontrolnou skupinou sme zaznamenali rozdiely v percentuálnom zastúpení  HDL aj LDL frakcií. Kým u pacientov s MS  predstavovali najpočetnejšiu frakciu spomedzi HDL častíc menej aterogénne častice HDL-6 (stredne veľké HDL, 22,7%), v kontrolnej skupine to boli častice s protiaterogénnym vplyvom HDL-2 (veľké HDL, 18,3%). Spomedzi LDL frakcií dominovali v oboch skupinách veľké, menej aterogénne frakcie LDL-1 (53,2% v MS a 78,0% v KS). Rozdiely sme zaznamenali vo frakciách LDL-2, ktoré predstavujú stredne veľké častice LDL a vykazujú aterogénny efekt. V študijnej skupine predstavovali 40,8% a v kontrolnej skupine 20,8% všetkých LDL frakcií. Z malých denzných sdLDL častíc boli zastúpené len frakcie LDL-3 a to nasledovne: 5,9% v MS a 1,2% v KS.

Kvantifikácia cholesterolu v jednotlivých subfrakciách lipoproteínov má význam pri hodnotení kvality týchto častíc. Metóda LipoPrint je vhodným nástrojom na skríning cholesterolu v lipoproteínoch, ako aj pre analýzu rizika metabolického syndrómu s potenciálom využitia počas terapie.   

Kľúčové slová: metabolický syndróm, cholesterol, lipoproteíny, HDL, LDL

Poďakovanie: 

Práca vznikla v rámci riešenia projektu VEGA 1/0910/16.

Zdroje: 

Diskusia

Dobrý deň, ďakujeme za príspevok. Vaše výsledky možno chápať ako predbežné overenie rozdielov - vzhľadom na veľmi nízky počet vyšetrených osôb nie je možné rozumne overiť reprezentatívnosť výberov s ohľadom na populácie, ktoré sa študujú (máte označené ako pacienti s MS a kontroly). Tým pádom nie je možné rozdiely spoľahlivo testovať a zovšeobecniť. Predstavte si, že by ste mali "neobmedzené" zdroje - ako by ste si naplánovali klinickú štúdiu a aký typ klinickej štúdie by ste zvolili? (kohortovú, prierezovú (cross-sectional study) alebo štúdiu prípadov a kontrol?) Ďakujem.
iwa

Dobrý deň, ďakujem za reakciu. Ako ste uviedli, naše výsledky sú naozaj iba prvotným overením predpokladu, že u pacientov s MS dochádza k zmenám lipidového profilu nie len kvantitatívnym, ale aj kvalitatívnym. Výskumom poukazujeme na nové možnosti a prinášame nový pohľad na hodnotenie lipidového spektra pacientov, a to aj v prípade, že celkové hodnoty cholesterolu (HDL-C, LDL-C)sú fyziologické. Na spoľahlivejšie testovanie rozdielov a zovšeobecnenie by bola vhodná kohortová štúdia, v ktorej by sme sledovali vývoj lipidového profilu u pacientov s rizikom vzniku MS (napr. zvýšená hmotnosť, hypertenzia, dyslipidémia,...)v porovnaní s kontrolnou skupinou osôb bez prítomného rizika. MB.

PS: rozumné by bolo premysieť výber osôb spĺňajúcich kritériá zaradenia do štúdie a spraviť ten "cross-sectional" typ.

Áno, na kohortovú štúdiu, ktorá je z hľadiska priekaznosti a presnosti najlepšia, by bol potrebný väčší tím a väčšie zdroje (ako ste písali vyššie, keby boli zdroje "neobmedzené"). Cross-sectional typ by nám síce priniesol údaje o prevalencii MS a stave lipidového profilu pacientov, ale nepriblížil by nám vývoj zmien v lipidovom spektre, keďže ide o dynamické zmeny, ktoré sú závislé od rôznych okolností, a na ktorých spočíva množstvo patologických procesov. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Ďakujem, MB.

Áno, jednoznačne kohortová. Tá ale trvá relatívne dlho (kým nastane rozumná proporcia sledovaných "eventov" a je tiež podstatne drahšie na vykonanie. V našich podmienkach bude zrejme váš tím obmedzený na typ prierezovej štúdie na prípadoch a kontrolách, ktorým spravíte lipidové spektrum (vzhľadom na to, že nejde o štandardné vyšetrenie, nie je možné sa oprieť o retrospektívne dohľadávanie prítomnosti rizika). Každopádne, väčšia štúdia sa "pýta", pretože výsledky nie je zatiaľ možné zovšeobecniť. Výsledky sú validné len pre opisované skupiny, ak je možné definovať cieľovú (a kontrolnú) populáciu, ako aj inklúzne a exklúzne kritériá pre zahrnutie do štúdie (convenience sample). Ak to nie je možné urobiť, výsledky platia len pre vyšetrené subjekty (case series report), čo ale samozrejme nie je to, o čo sa snažíte.
Držím palce.
iwa

Dobry den, v prvom rade sa mi paci vasa praca, ze sa venujete vyskumu v oblasti metabolickeho syndromu, lebo jeho prevalencia v spolocnosti stupa, a bohuzial MS je neblahou predzvestou dalsich zavaznejsich poruch resp. ochoreni. Suhlasim, ze diagnostika by mala byt cielena, specificka a liecba personalizovana. Pripajam sa vsak k nazoru Dr. Waczulikovej, ze experimentalne skupiny su zalostne male. Myslim, ze ak spolupracujete s klinickym pracoviskom, bolo by vhodne doplnit pocet probantov, aby vysledky mali svoju priekaznost a hodnovernost, ved min. pocet na staticticke vyhodnotenie je n = 6, a vy mate v skupine MS len pat pacientov. Preco? Zaujimalo by ma, ake odporucania (farmakologicke, rezimove a pod.) by ste dali tymto pacientom v zaujme upravy ich lipoprofilu. Dakujem za odpoved, ZB

Dobrý deň, ďakujem za reakciu. Keďže som študentom všeobecného lekárstva bola aj táto práca koncipovaná tak, aby som získal praktické zručnosti v oblasti spracovania dát a práce v laboratóriu. Na výskum a merania boli vybrané vzorky osôb, ktoré presne spĺňali kritéria pre MS. Projekt nie je úplne ukončený, a preto ešte nebolo možné uverejniť všetky výsledky. Čo sa týka odporúčaní, išlo by predovšetkým o zmenu životného štýlu s racionálnou diétou a uplatnením pohybovej aktivity, keďže svalová práca má významný vplyv na hladiny glukózy a a cholesterolu v plazme a priaznivo ovplyvňuje inzulínovú rezistenciu a hormonálnu rovnováhu. Znižovanie celkovej hladiny cholesterolu farmakami by bolo vhodné hlavne u pacientov, u ktorých by bol potvrdený zvýšený podiel aterogénnych frakcií HDL a LDL. MB.

Dobrý deň.
V prvom rade blahoželám k vykonanej a prezentovanej práci.
Chcela by som sa vás opýtať, či výsledky, ktoré ste získali vo vašej štúdii, boli tie, ktoré ste naozaj očakávali?
Pretože výsledky vašej štúdie ukazujú, že obe skupiny sú vystavené riziku vzniku aterosklerózy (aj keď účastníci v kontrolnej skupine majú hladiny cholesterolu vo fyziologickom rozsahu).
Ďakujem. CCC

Dobrý deň, ďakujem za reakciu. Cieľom našej práce bolo najmä overenie predpokladu, že metabolický syndróm, ako súhrn patologických procesov, spôsobuje zmenu v charaktere lipidového spektra. Očakávali sme posun smerom k aterogénnym frakciám, čo sa v našom prípade potvrdilo, a tak môžeme konštatovať, že pacienti s metabolickým syndrómom budú mať vyššie riziko rozvoja aterosklerózy s jej následnými nežiadúcimi prejavmi. Prítomnosť aterogénnych frakcií aj u kontrolnej skupiny iba potvrdzuje všeobecné predpoklady, že nie každý HDL-C predstavuje protektívny faktor, a nie každý LDL-C pôsobí aterogénne. Dôležitý v tomto prípade je najmä pomer aterogénnych a protiaterogénnych či neaterogénnych frakcií, ktorý predstavuje spomínané riziko, a ktorý je jednoznačne vyšší u pacientov s metabolickým syndrómom. MB