Ahoj Erika, ďakujem za otázku. Vo všeobecnosti - huby rastúce v oblastiach kontaminovaných ťažkými kovmi nie je vhodné zbierať na konzumáciu (napr. okolie Krompách). Huby sú tiež charakteristické akumuláciou rádioizotopov y prostredia, preto by sa v spádových oblastiach nemali zbierať vôbec a vo všeobecnosti by nemali byť voľne rastúce huby každodennou zložkou potravy. Okrem toho, ak si odmyslíme huby vyslovene nejedlé a jedovaté, tak medzi tými všeobecne považovanými za jedlé sa nájdu druhy, ktoré stoja za zmienku. Napr. hnojníky (Coprinus spp., Coprinopsis spp., najmä však Coprinopsis atramentarius) patria medzi jedlé huby, avšak po súčasnom požití alkoholu spôsobujú niekedy veľmi prudké otravy trvajúce 2 dni až týždeň a to pre obsah koprínu, ktorý účinkuje ako inhibítor acetaldehyddehydrogenázy a teda zasahuje do metabolizmu etanolu - vedie k spomaleniu odbúravania acetaldehydu, ktorý je zodpovedný za antabusové príznaky. Čo sa týka chronickej toxicity iných jedlých húb, tak okrem pečiarok som sa s podobným príkladom stretla u niektorých druhov rýdzikov, ktoré sú podľa literatúry v niektorých krajinách považované za potenciálne karcinogénne a to pre pozitívne výsledky testov mutagenity na modelových organizmoch (kmene Salmonella typhimurium), avšak autori štúdií neuvádzajú, či súčasne stanovovali obsah histidínu vo vzorkách, pričom tento vedie k falošne pozitívnym výsledkom. Tepelná úprava však viedla k vymiznutiu mutagenity.

Ahoj, ďakujem za otázku. Keďže ide o kompilačnú prácu, neobsahuje experimentálnu časť ako takú. Za praktický prínos však možno považovať výpočet hrubého odhadu expozície obyvateľstva SR agaritínu na základe dostupných údajov o spotrebe pečiarok a obsahu agaritínu v nich a porovnanie výsledkov s výsledkami publikovanými v rámci Risk Assessment-u konzumácie pečiarok v škandinávskych krajinách.

Dobrý deň, ospravedlňujem sa za neskoršiu odpoveď. Keďže agaritín nie je potvrdený karcinogén, žiadne prípustné hladiny neboli stanovené. V r. 1983 vydala Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny stanovisko, v ktorom sa odvoláva na nedostatok dôkazov o karcinogenite agaritínu, resp. jeho metabolitov u experimentálnych zvierat ako aj na absenciu epidemiologických dát u človeka. Novšie experimenty karcinogenitu nepotvrdili, štúdie sú skôr zamerané na potenciálne antileukemické využitie agaritínu.
Uvedená štatistika konzumácie pečiarky dvojvýtrusnej je tiež postavená na istých predpokladoch, ktoré reálnu situáciu značne zjednodušujú. Už len to, že bol monitorovaný len tento jediný druh a že štatistika je postavená len na údajoch o komerčnom predaji húb (!) vierohodnosť výsledku skresľuje. Literatúra napr. okrem iného uvádza, že u Dánov konzumuje huby len cca 50% populácie. Z toho však 5% konzumuje 5-násobok priemeru a 0,1% až 30-násobok. Konzumáciu húb nazbieraných v prírode nik nemonitoruje, resp. som takéto údaje nenašla.
Keď som zisťovala, či existuje nejaká štatistika zaoberajúca sa spotrebou húb u Slovákov, štatistický úrad napísal, že huby ako také nemonitorujú, resp. spadajú do kategórie ovocia a zeleniny, ktorá ja ďalej nerozvádza.
Agaritín je dobre rozpustný vo vode a k jeho kumulácii u experimentálnych zvierat nedochádza. Otázkou však ostáva, aké metabolity vznikajú a či dochádza k tvorbe vysoko reaktívnych foriem, ktoré majú potenciál interagovať s makromolekulami.