Hodnotenie vplyvu dihydrát magnéziumlaktátu na λ(max) a absorbanciu amlodipínu UV-VIS spektrofotometriou

Hodnotenie vplyvu dihydrát magnéziumlaktátu na λ(max) a absorbanciu amlodipínu UV-VIS spektrofotometriou

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
33%
Prevedenie (dizajn)
53%
Diskusná interakcia
60%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
PharmDr. Štefan Husár PhD.40%40%60%
Dr. Michal Májek20%60%60%
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.40%60%60%
ISBN: 978-80-972360-4-5

Hodnotenie vplyvu dihydrát magnéziumlaktátu na λ(max) a absorbanciu amlodipínu UV-VIS spektrofotometriou

Kamila Chomaničová1 , Katarína Rumlová , Miroslava Sýkorová ,
1 Farmaceutická fakulta UK v Bratislave, Katedra farmaceutickej chémie
chomanicovakamila@gmail.com

Amlodipín ako blokátor vápnikových kanálov dihydropyridínového typu 3. generácie patrí k prvej línii liečiv využívaných pri manažmente hypertenzie. Adjuvantnou terapiou tohto ochorenia je voľnopredajný pomerne často užívaný dihydrát magnéziumlaktátu.

Metódou UV-VIS spektorofotometrie sme sa snažili zistiť, či v prítomnosti dihydrát magnéziumlaktátu dochádza k prípadnému posunu vlnových dĺžok absorpčných maxím alebo zvýšeniu, respektíve zníženiu absorbancií pri λmax1 a λmax2 amlodipínu. Zmeny priebehu spektier by naznačovali prítomnosť vzájomných interakcií účinných, prípadne pomocných farmaceutických látok oboch liekov, čo by mohlo mať pri súčasnom podaní vplyv na ich absorpciu z gastrointestinálneho traktu.

V sérii zriedených roztokov sme merali absorbancie samotného amlodipínu v lieku Agen 10 mg, a amlodipínu v prítomnosti dihydrátu magnéziumlaktátu z Magnéziových tabliet 500 mg Galvex pri vlnovej dĺžke absorpčných maxím (λmax1, λmax2). Z hodnôt absorbancií sme následne zostrojili kalibračné krivky a ich rovnice priamok. Aj keď vlnové dĺžky absorpčných maxím amlodipínu ostali zachované, zmeny absorbancií pri λmax1 a λmax2 boli zrejmé z priebehu absorpčných spektier, ako aj zo smerníc priamok kalibračných kriviek.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporená Grantom Univerzity Komenského č. UK/116/2019.

Zdroje: 

Diskusia

Dobrý deň, aké by teda boli Vaše odporúčania resp. režimové opatrenia či dávkové obmedzenia pre pacientov užívajúcich blokátor kalciového kanála AMLODIPÍN v súvislosti so súčasným podávaním/užívaním magnézia? ZB

Dakujem za otazku. Pacientom užívajúcim amlodipín (AMLOPIN) a horčík vo forme dihydrát magnéziumlaktátu by som odporúčila neužívať ich naraz, ale s odstupom aspoň 1,5 - 2 hodiny, nakoľko môže dochádzať k zníženiu absorpcie amlodipínu z GIT. Pokiaľ ide o užívanie inej soli horčíka spolu s amlodipínom, k interakcii dochádzať nemusí....námetom ďalšej práce by mohlo byť práve porovnanie vplyvu jednotlivých soli horčíka na absorbanciu amlodipínu pomocou UV-VIS spektrofotometrie.

Dobry den, mozete blizsie popisat aku interakciu medzi oboma liecivami na zaklade posunov vlnovych dlzok ocakavate? Myslite, ze by mohla reagovat napr. volna amino skupina v molekule amlodipinu, ako je to v pripade napr. Maillardovej rekacie? Dakujem za odpoved. SH

Dakujem za otazku. V prítomnosti dihydrát magneziumlaktátu dochádzalo k zníženiu absorbancie amlodipíniumbesilátu pri λmax, no vlnové dĺžky absorpčných maxím zostali zachované, t.j. k posunu λmax amlodipíniumbesilátu nedošlo. Na základe toho predpokladám, že sa v zmesi amlodipíniumbesilát a dihydrát magnéziumlaktát znížil obsah amlodipíniumbesilátu a amlodipín po ionizácii interagoval s laktátom.

Dakujem za odpoved, je to ucebnicovy priklad inkompatibility amlodipinu v zmesi s laktozou a Mg-solami, kde dochadza k degradacii lieciva a vzniku amlodipiniumbesilat glykozylu....par rokov dozadu to uz podrobnejsie popisali aj Abdoh, A. a kol.: Abdoh A; Al-Omari MM; Badwan AA; Jaber AMY,
Amlodipine besylate-excipients interaction in solid
dosage form. Pharm. Dev. Technol. 9, 15-24, 2004.

Rovnako ako kolega v komentari nizsie Vam doporucujem sa v buducnosti zamerat na meranie absorbancii v tlmivych roztokoch, hlavne pre lieciva ako amlodipin, ktore vykazuju viac acidobazickych foriem...metanol naozaj nie je dobra volba:-)
Pozdravujem a zelam vela uspechov v dalsich experimentoch. SH

V zavere praci pisete nasledovne: "Pokles absorbancií amlodipínu bol priamo úmerný s nárastom koncentrácie dihydrát magnézium laktátu v meranom roztoku, čo môže mať pri ich súčasnom podaní vplyv na absorpciu z gastrointestinálneho traktu." Ak ale spravne citam tabulku 2 na slide 10, tak pomer koncentracii horcika ku amlodipinu bol vo vsetkych vzorkach rovnaky (i.e. jedna sa o kalibracnu krivku amlodipinu pri konstantnom pomere voci horciku) - co nesuhlasi s vyssie uvedenym tvrdenim zo zaveru prace. Dalej by som sa chcel spytat, na zaklade coho si myslite, ze namerane data nejakym sposobom naznacuju, ze by mohlo dojst pri sucasnom podani horcika a amlodipinu k zmene absorbcie z GI traktu.

Dalej - na zaklade coho ste si zvolili ako rozpustadlo metanol? Metanol ma vo vami meranej oblasti (v pripade toho horecnateho laktatu) velmi silnu absorbciu, co sposobuje, ze spektrak v danej oblasti (<210 nm) uz nedokaze presne odcitat pozadie (rozpustadlo) a spektrum je velmi zasumene. Na zaklade toho vam zdanlivo "driftuje" absorbcne maximum toho laktata (slide 8) a kalibracna krivka vam nevychadza linearna (tamze). Preco ste neuvazovali napr. nad acetonitrilom, pripadne vodou?

Nakoniec - a co vnimam ako kriticky problem tejto prace - metanol ma (ako koniec koncov vacsina org. rozpustadiel) nulovu pufrovacu schopnost. Absorbancia toho amlodipina bude vyrazne ovplyvnena tym, v akej acidobazickej forme sa nachadza. Pridavne latky v liecivach, stopy pritomnej vody, ako aj onen laktat mozu sposobit protonaciu/deprotonaciu latky vytvorenim rovnovah, ktore vsak nemate v taktomto nepufrovanom roztoku ako ovplyvnit. Preco ste neuvazovali nad meranim spektier v nejakych vodnych pufroch? A to obzvlast ak vas zaujima potencialna interakcia toho lieciva s horcikom v GI trakte - co je vodne prostredie s pH od kyseleho (zaludok) az po bazicke (dvanactnik).

Amlodipín je organická báza a v lieku Agen je vo forme amlodipíniumbesilátu, cize je protonizovany. Pomer oboch liciv bol vo vsetkych vzorkach konstantny, ale so zvysujucou sa koncentraciou dihydrát magneziumlaktatu narastal pokles absorbancie amlodipíniumbesilátu. Ako vyssie uvádza pan Š. Husár ide o inkompatibilitu amlodipíniumbesilátu s laktozou - t.j. v nasom pripade s podavanym horcikom vo forme dihydrat magneziumlaktátu. Pripadny vplyv na absorbciu z GIT predpokladáme práve na zaklade znizenia absorbancie amlodipíniumbesilátu v pritomnosti dihydrat magneziumlaktátu.
V uvodnych pokusoch boli zaznamenavané spektrá amlodipíniumbesilátu v rôznych rozpustadlach (H2O, 1mol HCl, metanol, etanol), ale najvyssie hodnoty molar. Aabsorpcneho koeficientu boli namerane v metanole. Dihydrat magneziumlaktat bol merany v rovnakom rozpustadle, aj ked by bolo urcite lepsie merat absorbanciu oboch lieciv vo vodnych tlmivych roztokoch, co bude predmetom dalsej prace. Dakujem za Vase pripomienky, ktore verim zlepsia moju nasledovnu pracu.

... dakujem za odpovede. To co uvadza S. Husar, tj. reakcia laktozy s volnym aminom - to trva nejaky cas (radovo hodiny az dni). Po akom case po priprave vzoriek ste vy merali spektra? Menili sa namerane spektra v case? Lebo velmi rychly dej v spojitosti s linearnou zavislostou absorbcie pri konstatnom pomere amlodipidinia k horciku naznacuje skor ustanovnie nejakej rychlej rovnovahy - s najvacsou pravdepodobnostou acidobazickej. Ako kontrolny experiment by to rozhodne chcelo spravit porovnanie s kalibraciou pri konstantnom pomere cisteho amlopidinia a cisteho horecnateho laktatu v pufri, cim sa ukaze ci tieto dve latky spolu vobec interaguju...