Ochrana osiva pšenice - moridlo vz. nízkoteplotná plazma

Ochrana osiva pšenice - moridlo vz. nízkoteplotná plazma

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Alexandra Reichová100%100%100%
Mgr. Veronika Farkašová PhD.100%100%100%
Bc. Juliana Šimončicová-100%100%
RNDr. Peter Bališ PhD.--100%
ISBN: 978-80-972360-0-7

Ochrana osiva pšenice - moridlo vz. nízkoteplotná plazma

Lucia Hoppanová1 , Daniela Hudecová1 , Anna Zahoranová2 , Veronika Medvecká2
1 Ústav biochémie a mikrobiológie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská technická univerzita, Radlinského 9,812 37 Bratislava
2 Katedra experimentálnej fyziky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Univerzita Komenského, Mlynská dolina, 842 48 Bratislava
lucka.hopp@gmail.com

Obilniny často podliehajú kontaminácii mikroskopickými mycéliovými hubami a to najmä v čase klíčenia alebo skladovania. Rýchly rozvoj chemického priemyslu zavádza používanie jeho produktov aj v poľnohospodárstve s cieľom ochrany rastlín a zabezpečenia vyšších výnosov. Prvá chemická ochrana vo forme moridiel bola použitá už v 18. storočí . Od polovice minulého storočia je morenie bežným spôsobom ochrany rastlín proti patogénom prenosným osivom. V súčasnosti je však celosvetovou snahou čiastočne znížiť chemickú ochranu rastlín a hľadajú sa alternatívne „zelené“ možnosti. V Európe sa používa systém Oxygreen, ktorý využíva účinky ozónu nielen na inaktiváciu mikroorganizmov, ale aj degradáciu mykotoxínov [1]. Ďalšou možnosťou je použitie nízkoteplotnej plazmy (NTP), ktorá sa vo viacerých štúdiách ukázala ako možný ochranný prostriedok plodín a potravín pred ich znehodnotením mikroskopickými mycéliovými hubami, či účinný sterilizačný prostriedok rôznych povrchov [2].

V tejto práci bola porovnávaná efektívnosť ošetrenia umelo infikovanej pšenice odrody Forhand hubou Fusarium culmorum NTP, moridlom a ich kombináciou. Na chemické ošetrenie infikovaného zrna bolo použité moridlo Vitavax 2000 v rôznych dávkach (10 % - 100 % účinnej látky). Ako zdroj NTP difúzny koplanárny povrchový bariérový výboj. Plazma bola generovaná vo vzduchu pri atmosférickom tlaku a príkone 400 W. Zrná boli ošetrené NTP počas 30 - 300 s. Napadnutie zrna F. culmorum sa vyhodnotil pomocou indexu napadnutia [3].

Z dosiahnutých výsledkov je zrejmé, že moridlo aj NTP sa podielajú na inaktivácii fytopatogéna na povrchu zrna pšenice. Efektívnosť ošetrenia stúpala v poradí: NTP ˂ moridlo ˂ NTP + moridlo. Devitalizácia spór F. culmorum sa dosiahla kombináciou 60 s NTP + 10 % moridlo. Zníženie dávky moridla pri spoločnej aplikácii s NTP môže potenciálne prispieť k redukvii množstva nežiadúcich xenobiotík zaťažujúcich životné prostredie.

Poďakovanie: 

Tento príspevok vznikol s podporou projektu: grant VEGA 1/0904/14.

Zdroje: 

[1] Tiwari, B. K. et al. Journal of Cereal Science. 2010, 51, s. 248-255.
[2] Korachi, M. – Aslan, N. Low temperature atmospheric plasma for microbial decontamination. 2013, s. 453-459. ISBN: 978-84-939843-9-7.
[3] Rekanović, E. et al. Efficacy of Seaweed Concentrate from Ecklonia maxima (Osbeck) and Conventional Fungicides in the Control of Verticillium Wilt of Pepper. Pesticide Phytomed. 2010, 25, s. 319-324.

Diskusia

Keďže som pred chvíľou čítal váš predchádzajúci poster, snažím sa spojiť si nejaké súvislosti. Index napadnutia pri kontrole a "očistení" NTP je pre hodnotu 120s už nevyhovujúci (ak beriem do úvahy poster kde sledujete klíčivosť). Ak si správne pamätám najvhodnejšou dávkou je 30s impulz NTP z hľadiska klíčivosti. Takže ak použijete 30 s NTP a 10% moridla index napadnutia klesne takmer na tretinu, zároveň sa zvýši percento klíčivosti. Čo je v tomto prípade, z Vášho pohľadu efektívnejšie. použiť dlhšiu dobu expozície a nižšiu dávku moridla, alebo opačne. Ďakujem

V prípade použitia NTP na ošetrenie zrna si treba uvedomiť ako chcem toto zrno použiť. Ak ho potrebujem len uskladniť je vhodné na ošetrenie použiť dlhšie časy, ktoré devitalizujú kontaminanty (nie je potrebné zachovať klíčivosť). Ak chcem zrno použiť na výsev je vhodné použiť kratšie expozičné časy. V prípade kombinovaného ošetrenia (NTP+moridlo) je podľa mňa vhodnejšie použiť krátke expozičné časy a vyššiu dávku moridla. Vysvetlenie - ak by sa vysadilo zrno ošetrené plazmou (30 s) síce by malo zvýšenú klíčivosť, ale nič by ho v zemi nechránilo. To je úlohou moridla, ktoré keďže sa používa vo veľmi veľkých objemoch extrémne zaťažuje prostredie. NTP však dokáže jeho objem výrazne znížiť. Súvisí to so zmáčavosťou zrna - plazma zvyšuje hydrofilnosť povrchu zrna, čo sme dokázali meraním kontaktného uhla. Ak by sa podarilo pomocou plazmy znížiť objem teraz používaných moridiel na polovicu pokladala by som to za úspech. Prajem pekný deň.

Páčia sa mi obe prezentácie. Veľa úspechov pri ďalšej práci.