Väčšina zdravých diferencovaných cicavčích buniek preferuje oxidatívny metabolizmu, v ktorom dochádza k produkcii ATP v procese oxidatívnej fosforylácie [1]. Výnimkou sú bunky semenníkov, ktoré za fyziologických podmienok preferujú glykolytický metabolizmus. Produkcia laktátu je zodpovedná za správne dozrievanie a kapacitáciu spermií. Dôležitým glykolytickým enzýmom je laktát dehydrogenáza (LDH), ktorý je v organizme prítomný v troch izoformách: LDHA, LDHB a LDHC [2]. Medzi zárodočnými a Sertoliho bunkami semenníkov, je rozvinutá metabolická kooperácia, kedy Sertoliho bunky konvertujú glukózu pomocou LDHA na laktát. Následne je laktát exportovaný cez monokarboxylátový transportér (MCT1) do intratubulárnej tekutiny, odkiaľ je odčerpávaný zárodočnými bunkami cez transportér MCT4.  V zárodočných bunkách je laktát konvertovaný na pyruvát pomocou LDHB a tak slúži ako zdroj energie [3]. Hoci z metabolického hľadiska je zdravé tkanivo semenníkov zaujímavou raritou, metabolizmus nádorových buniek semenníkov zatiaľ nebol ocharakterizovaný, napriek tomu, že modulácia metabolizmu je jednou z hlavných čŕt karcinogenézy.

Z našich  preliminárnych dát sa javí, že nádorové testikulárne bunky NTERA-2, NOY -1 a Tcam-2 senzitívne a rezistentné na cisplatinu majú rozdielne metabolické preferencie. Líšia sa expresiou jednotlivých izoforiem LDH a tiež expresiou transportérov MCT1 a MCT4. Na základe týchto odlišností sme sa snažili podporiť účinok cisplatiny kombináciou s oxamátom (inhibítor LDH) s cieľom zvýšiť citlivosť rezistentných buniek na cisplatinu.

Predpokladáme, že objasnenie metabolických stratégii nádorových buniek semenníkov môže prispieť k úspešnej liečbe pacientov, ktorí sú rezistentní na konvenčnú liečbu cisplatinou.