Prediktory spojené so zvýšeným rizikom úmrtia u pacientov s diagnostikovaným ochorením COVID-19

Prediktory spojené so zvýšeným rizikom úmrtia u pacientov s diagnostikovaným ochorením COVID-19

Sekcia: 
Rok:
2021

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
Ing. Zuzana Oravcová100%100%-
Mgr. Michaela Jakubcsiková100%100%-
Mgr. Daniela Džubinská100%100%-
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Prediktory spojené so zvýšeným rizikom úmrtia u pacientov s diagnostikovaným ochorením COVID-19

Martina Velísková1 Monika Kulinová2 Alžbeta Gondžúrová2 Laurence Vojtek2 Mária Gadušová2 Iveta Waczulíková1
1Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, Slovensko
2Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline, Interné oddelenie, Vojtecha Spanyola 43, 01207 Žilina, SK
veliskova2@uniba.sk

Ochorenie COVID-19 spôsobené koronavírusom SARS-CoV-2 sa u pacientov prejavuje najmä respiračnými problémami. Na priebehu ochorenia a prognóze pacienta sa podieľajú rizikové faktory ako vek, artériová hypertenzia, cievne ochorenia a i. V spolupráci s interným oddelením Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline sme analyzovali dáta pacientov, ktorí boli v období od októbra 2020 do  januára 2021 hospitalizovaní s ochorením COVID-19. Cieľom je identifikovať markery, ktoré by sa využili pri nasadení včasnej a personalizovanej liečby pacientov s ochorením COVID-19. Špeciálne sme sa zamerali na pacientov s artériovou hypertenziou. S využitím rôznych štatistických nástrojov a prehľadu literatúry sme vybrali markery, ktoré súvisia so zvýšeným rizikom úmrtia.

Kľúčové slová: koronavírus, SARS-CoV-2, COVID-19, multivariačná analýza, prediktory mortality, artériová hypertenzia

Poďakovanie: 

Analýza dát bola umožnená aj vďaka podpore projektu KEGA 041UK-4/2020 s názvom Odborná príprava klinického a biomedicínskeho fyzika -implementácia nových technológií biomedicíny a metód aktívneho učenia.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, velmi aktualna praca, blahozelam k vysledkom. Uvadzate data ziskane z klinickej praxe, ktore ste podrobili viacerym matematickym analyzam. Zaujimalo by ma, ci sa objavuju podobne vedecke prace z inych krajin a ci je teda mozne zhodnotit Vami namerane data v kontexte porovnavania s inymi kolegami z inych krajin a institucii. Vami namerane data su komplexne a prehladne spisane formou publikacie, zaujimalo by ma teda, ci a v akom odbornom (slovenskom) casopise ich budete zdielat s odbornou verejnostou. Zber dat bol do januara 2021, planuje zahrnut do studie aj dalsie udaje ziskane po tomto datume? Vopred dakujem za odpovede, ZB

Dobrý deň,
ďakujem za otázky. Čo sa týka prvej otázky - v súčasnosti je produkované veľké množstvo štúdii zaoberajúcich sa COVID-19 a mnohé z nich sa snažia zistiť, ktoré zmeny v markeroch môžu súvisieť so smrťou pacientov alebo s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, a teda ako ich efektívne regulovať, prípadne na čo sa zamerať pri liečbe. Každá štúdia sa zameriava na trochu iný „súbor“ markerov, inú kombináciu a v literatúre sme doposiaľ nenašli prácu, ktorá by sa zaoberala úplne rovnakými markermi (prípadne spolu s rizikovými faktormi) ako my. V mnohých prácach sa zaoberajú interleukínom 6, prípadne C-reaktívnym proteínom. Nájdu sa však aj také, kde sledujú saturáciu kyslíkom, prípadne hodnoty D-dimérov, počet neutrofilov a i. Niektoré štúdie sme uviedli v kapitole Diskusia, kde sme porovnávali naše a ich výsledky. Podobné vedecké práce sú dostupné a z nich sme aj čerpali informácie, ktoré sme využili v diskusii a pri analýze a interpretácii našich dát.
Dáta (hoci sú spísané formou článku) momentálne neplánujeme publikovať, resp. sme s týmito výsledkami vystupovali aj na Študentskej vedeckej konferencii a článok bude v trochu inej forme a rozsahu publikovaný v zborníku ŠVK.
K tretej otázke: Dáta boli zbierané v Žilinskej nemocnici do januára 2021, ďalšie dáta od pacientov nemáme a ani sme s lekármi z tejto nemocnice nekomunikovali o ďalších analýzach.
Verím, že som dostatočne odpovedala na Vaše otázky.
Martina Velísková

Dobry den,
Zaujala ma nasledujuca veta v zaveroch vase prace "V regresnej analýze prežívania počas hospitalizácie však, na rozdiel od veku pacienta, IL-6, CRP a sat. O2, nebola hladina LEU štatisticky významným prediktorom doby prežitia pacienta, čo súvisí s odlišnou štruktúrou vzájomnej skorelovanosti prediktorov v jednotlivých časových bodoch." Kedze hovorite o jednotlivych casovych bodoch, rozumiem tomu spravne, ze ste v analyze prezivania brali do uvahy opakovane merania prediktorov v case? Pretoze v samotnej praci to nikde neuvadzate a samotny Coxov model ma ako predpoklad proporcionalny hazard (inymi slovami v case sa nemeniaci), samozrejme je ho mozne rozsirit o time-dependent premenne ale vo vysledkovej casti to nevidim prezentovane.

Dobrý deň,
merania neboli opakované (skorelované), boli to single merania. V závere diskusie je napísané: "Pre spoľahlivé určenie prognózy pacientov s danými charakteristikami je dôležité sledovať zápalové markery interleukín 6, C-reaktívny proteín a počet leukocytov vrátane dynamiky zmien v týchto ukazovateľoch...", čiže navrhujeme a privítali by sme, keby boli merania opakované, a mohli by sme sledovať dynamiku zmien daných markerov v čase s vývojom ochorenia. Túto informáciu však žiaľ nemáme.