Dýchanie a s ním spojené periodicky sa opakujúce pohyby hrudného koša predstavujú vnútorný rušivý podnet pre posturálny systém človeka. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, či v procese aktívneho zlepšenia rovnováhy môže byť tento rušivý vplyv dýchania potlačený.

Vyšetrili sme 50 mladých zdravých ľudí (26 žien, priem. vek 28,0 ± 3,7) v dvoch testových situáciách - pri postoji na molitanovej podložke: 1) s očami otvorenými a 2) so zrakovým biofeedbackom, počas ktorého subjekti aktívne minimalizovali výchylky svojho tela na základe spätnoväzobnej zrakovej informácie. U 25 dobrovoľníkov bolo súčasne realizované spirometrické meranie. Dýchacie pohyby hrudníka boli zaznamenávané pomocou dvoch akcelerometrov umiestnených na oboch stranách hrudného koša. Z akcelerometrických a spirometrických výstupov sme vyhodnocovali veľkosť a frekvenciu dýchacích pohybov. Zo stabilometrického záznamu sme vyhodnocovali veľkosť posturálnych výchyliek v predo-zadnom a bočnom smere.

Zlepšenie rovnováhy postoja počas zrakového biofeedbacku bolo preukázané znížením veľkosti posturálnych výchyliek v oboch smeroch v porovnaní s kontrolnou situáciou. Toto zmenšenie posturálnych výchyliek bolo sprevádzané zmenšením dýchacích pohybov, a zároveň zvýšenou frekvenciou dýchania, čo sa potvrdilo akcelerometricky aj spirometricky. Zistili sme, že rušivý vplyv dýchania na posturálne výchylky tela môže byť automaticky potlačený v situácii, ktorá si vyžaduje aktívnu reguláciu rovnováhy.