Ovos (Avena) je obilnina bohatá na antioxidanty, obsahuje napríklad rôzne fenolové kyseliny, flavonoidy, vitamín E, steroly, ale taktiež aj avenantramidy (AVN), ktoré sa nachádzajú iba v ovsi. AVN sú nízkomolekulárne polyfenolové amidy produkované v ovse ako fytoalexíny (sekundárne metabolity) [1-3]. AVN boli prvýkrát popísané Collinsom a kol. v roku 1989 [4]. AVN chemicky predstavujú deriváty kyseliny hydroxyškoricovej a kyseliny antranilovej spojené amidovou väzbou. Doposiaľ bolo popísaných približne 40 AVN pozostávajúcich z týchto dvoch kyselín, pričom najznámejšie a najviac zastúpené v ovse sú avenantramid A (2p), avenantramid B (2f) a avenantramid C (2c) [1,2,5,6]. Vo vyšších koncentráciách sú prítomné najmä v zrnách ovsa - otrubách a vonkajších vrstvách zrna, ale môžu byť prítomné aj v iných častiach tejto rastliny [5]. AVN sú silné, biologicky dostupné antioxidanty a majú protizápalové, tiež antifungálne a antibakteriálne vlastnosti [3].

Cieľom práce bola kvantifikácia troch majoritných AVN metódou reverznofázovej vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie spojenej s detektorom s poľom diód (RP-HPLC-PDA) v dvanástich vybraných odrodách ovsa pestovaných v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch (2019 a 2020). AVN boli z vybraných odrôd ovsa extrahované ultrazvukom podporenou extrakciou (UAE) počas 15 minút pri 55 °C. Pripravené extrakty boli následne analyzované vopred optimalizovanou RP-HPLC-PDA metódou. Použitá metóda vykazovala linearitu v sledovanom koncentračnom rozsahu jednotlivých AVN, pričom hodnoty korelačných koeficientov boli vyššie ako 0,9997. Celkový obsah AVN v rámci porovnania jednotlivých odrôd pestovaných v roku 2019 bol najvyšší v odrode Racoon. Najvyšší celkový obsah AVN v rámci rovnakých odrôd pestovaných v roku 2020 bol v odrodách Oliver a Tatran. Celkové obsahy AVN boli vo všetkých prípadoch viac ako 2,3-krát vyššie v odrodách pestovaných v roku 2020 v porovnaní s rovnakými odrodami pestovanými v roku 2019.