Vitamín D status u pre a postmenopauzálnych žien vo vzťahu k obezite a vybraným kardiometabolickým parametrom

Vitamín D status u pre a postmenopauzálnych žien vo vzťahu k obezite a vybraným kardiometabolickým parametrom

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
97%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
PhDr. Ing. Martin Samohýl100%100%-
Dominika Krátka100%100%100%
Mgr Michal Kluknavský100%80%-
RNDr. Peter Bališ PhD.100%100%100%
Mgr Eva Rollerova PhD100%100%100%
Ing. Miroslava Kvandová PhD.100%100%100%
ISBN: 978-80-972360-0-7

Vitamín D status u pre a postmenopauzálnych žien vo vzťahu k obezite a vybraným kardiometabolickým parametrom

Michal Skurák1 , Zora Krivošíková2 , Martin Gajdoš
1 Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava, Slovensko
2 Oddelenie klinickej a experimentálnej farmakoterapie, LF SZU v Bratislave
michal.skurak@gmail.com

Úvod: Vitamín D je steroidný hormón, ktorého primárnou úlohou je udržiavať homeostázu vápnika a regulovať kostný metabolizmus.  V posledných rokoch sa upriamila pozornosť aj na jeho mimokostné účinky. Cieľom našej práce bolo zistiť prevalenciu deficitu vitamínu D a vzťah obezity a koncentrácie vitamínu D k vybraným kardiometabolickým parametrom.

Materiál a metódy: V súbore sme mali 204 subjektívne zdravých žien, ktoré boli rozdelené podľa veku na pre a postmenopauzálne a podľa hmotnosti na kontroly a obézne. Vyšetrili sme antropometrické parametre, biochemické parametre a vybrané kardiometabolické rizikové faktory. Na štatistické vyhodnotenie výsledkov sme použili softvér SPSS verzia 23 (SPSS Inc., IL, USA).

Výsledky: Sérové koncentrácie vitamínu D boli najvyššie u postmenopauzálnych žien v kontrolnej skupine a najnižšie u premenopauzálnych žien s obezitou. Optimálne hodnoty sérového vitamínu D sme zistili len u 11,8 % žien. Obézne pre aj postmenopauzálne ženy mali vyššiu hmotnosť, obvod pása, obsah celkového telesného a viscerálneho tuku, BMI a STK. DTK bol zvýšený iba u premenopauzálnych žien. Mali tiež významne zvýšené kardiometabolické rizikové faktory ako TAG, Glu, CRP, ICO a AI a nižší HDL-Chol, QUICKI a S-P. Postmenopauzálne obézne ženy mali tiež zvýšené koncentrácie inzulínu. Rozhodovací strom ukázal že vitamín D bol v úzkom vzťahu so sérovou koncentráciou fosforu, AI, E-selektínom, IL-6 a AFR-predlaktia, inzulínom a CRP.

Diskusia a záver: V súlade s literárnymi údajmi sme v súbore zdravých pre a postmenopauzálnych žien potvrdili vysokú prevalenciu deficitu vitamínu D, ktorá je vo vyššom veku spojená s obezitou. V oboch vekových skupinách bola obezita  spojená so zhoršeným  lipidovým profilom, zvýšenými  markermi zápalu, karbonylovým stresom a zhoršujúcou sa inzulínovou senzitivitou. Hypovitaminóza D sa ukázala ako významný faktor kardiometabolického rizika, preto má udržiavanie koncentrácie vitamínu D v optimálnych hodnotách veľký význam. Suplementácia vitamínom D hlavne v zimnom období je jednoduchým a ekonomicky nenáročným prostriedkom prevencie.

Kľúčové slová: vitamín D, deficit vitamínu D, menopauza, obezita, kardio-metabolické riziko

Poďakovanie: 

Táto práca bola vytvorená realizáciou projektu „Centrum excelentnosti environmentálneho zdravia“, ITMS č. 26240120033, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj, financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, chcela by som sa opytat, ako si vysvetlujete zvysene priemerne serove koncentracie vitaminu D u kontrolnych postmenopauzalnych zien v porovnani s kontrolnymi premenopauzalnymi zenami? Dakujem za odpoved a prajem vela uspechov vo vasej praci.

Dobrý deň, ďakujem za otázku. Ženy v našom súbore sú pacientkami našej polikliniky a aj napriek tomu, že pred meraniami mali v dostatočnom čase vysadiť akékoľvek výživové doplnky, čo nemuseli všetky dodržať a navyše sú edukované, čo sa týka stravy a hlavne tomu pripisujem zvýšené sérové koncentrácie v tejto skupine.

Pekná práca. Prejdem k veci, keďže porovnávate optimálne hodnoty VD, ako si mi ušlo pozornosti, ktoré to sú. Ak už budeme vedieť, ktoré sú to tie optimálne (a tu by som zakomponoval odpoveď na Tamaru, kde píšeš že dané sledovanie a poberanie výživových doplnkov záviselo len a len na tej ktorej žene samotnej) tak aký majú v tej chvíli vzťah pre pre- a post- menompauzálne ženy (kontrolná skupina). Náhodou sa nesledovali aj adolescentné ženy (vek do 18), že ako to je u nich?

V práci máte celkom obsiahle množstvo dát. Štatistické údaje si vyobrazil na posledných dvoch obrázkoch. Avšak pozorovali ste nejaké základné a zložené korelácie....či už z hľadiska biochémie plazmy alebo antropometrických údajov.

Malá podotázka: Ako si vysvetľujete, že obézne pre a post menopauzálne ženy majú rovnakú hladinu VD (graf č 1)?

A jeden poddotaz, múdro poňatý spôsob prezentácie, ale aj napriek tomu by som uprednostnil pod každým grafom na novej strane vysvetlivky a skratky.... zmenšuje to lietanie medzi metodikou, diskusiou a grafmi. Ale ináč pekná práce :)

Ďakujem za otázky, Peťko.
Optimálne sérove koncentrácie VD sú nad 30 ng/ml. Koncentrácie nad 20 ng/ml sú hodnotené ako mierny deficit, pod 20 ako mierne ťažký deficit a pod 10 ako ťažký deficit. Na druhú otázku som odpovedal, postmenopauzálne ženy sú pacientkami v našej denzitometrickej ambulancii a sú edukované, čo sa týka životosprávy, opaľovania atď. Staršie ženy sa vo všeobecnosti viac riadia radami lekára ako mladšie.
Nie, kalcidiol u adolescentných žien sme nemerali.
Rozhodovacie stromy sme použili, aby sa ukázalo, ktorý parameter je v najužšom vzťahu k VD resp. k jeho deficitu, pretože sme vyšetrovali veľa parametrov.
Našli sme veľa korelácii medzi VD a rôznymi parametrami napr. negatívnu koreláciu s percentom tuku, obvodom pása, DTK, inzulínom, ale aj pozitívnu koreláciu medzi VD a HDL.
Antropometrické parametre napr. vek, výška, BMI pozitívne korelovali s CRP, LDL, TAG a negatívne s HDL.
Obézne ženy v oboch skupinách vysoké percento tuku, ktorý vychytáva VD a taktiež sa menej hýbu,aj menej chodia na slnko, zle stravujú, takže je pochopiteľne, že majú VD nižší.

Dobrý deň. V diskusií uvádzate že hladina vitamínu D koreluje s hladinou sérového fosforu, čo potvrdzuje vaša vlastná práca spolu s uvedenou literatúrou. Mňa však zaráža pasáž, kde znížená hladina fosforu v krvi vedie k stimulovaniu enzýmu 1beta-hydroxylázy v obličkách tvoriaci kalcitriol (aktívny metabolit vitamínu D). Kedže je nízky fosfor v krvi mal, by teda organizmus stimulovať tvorbu vit. D, čo však neukázalo....z toho potom vyplýva že deficit vit. D nie je ani tak výsledkom zníženej aktivity enzýmu v obličkách ako skôr dôsledok zníženej tvorby prekurzorov vit.D (napr. 7-dehydrocholesterolu)?

Za odpoveď dopredu ďakujem.

V našej práci sme merali neaktívnu formu VD, kalcidiol, ktorý má výpovednú hodnotu o saturovanosti organizmu, pretože má čas rozpadu 2-5 týždňov. My nevieme, koľko je aktívneho VD v sére, ale nie je dôvod si myslieť, že je problém v procese hydroxylácie cholekalciferolu, pretože v súbore máme subjektívne zdravé ženy.
Keď je málo aktívneho VD, znižuje sa vápnik aj fosfát, ale toto dobre koreluje aj s tou neaktívnou formou. Na to, aby fosfát zvýšil tvorbu aktívneho VD, potrebuje neaktívny prekurzor, ale tam je deficit.
A aj keď bol fosfát znížený, tak stále bol v referenčnom rozmedzí 0,75-1,45 mmol/l, čiže nebola dosiahnutá hypofosfatémia a až táto reguluje syntézu aktívneho VD v obličkách.

Ďakujem, práca sa mi veľmi páči. Myslíte si, že by bolo vhodné pri preventívnych prehliadkach kontrolovať hladiny vitamínu D? Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, ďakujem za otázku. Áno, keby sa merali koncentrácie VD na preventívnych prehliadkach, tak by sa mohla skoro nasadiť suplementácia, a tým predchádzať rôznym ochoreniam, ktoré sú vo vzťahu k deficitu VD.