Zmena hornej hranice lesa na Babej hore v období rokov 1965-2012

Zmena hornej hranice lesa na Babej hore v období rokov 1965-2012

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
84%
Prevedenie (dizajn)
84%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Pavol Kenderessy Ph.D.60%60%-
Mgr. Marianna Kollárová100%100%-
Mgr. Peter Kuric100%100%100%
Mgr. Marek Súľovský60%60%100%
Jana Gáfriková100%100%100%
ISBN: 978-80-970712-6-4

Zmena hornej hranice lesa na Babej hore v období rokov 1965-2012

Hriník Dávid1
1 Katedra pedológie / Department of Soil Science, Bratislava, Slovenská republika
hrinikdavid@gmail.com

Príspevok je zameraný na sledovanie zmeny hornej hranice lesa na území Babej hory v časovom rozmedzí rokov 1965 – 2012. Ochrana lesných komplexov Babej hory sa datuje od roku 1926, kde sa predmetom ochrany stáva biotop vzácneho pralesu smreka (Picea abies) s prímesom jarabiny (Sorbus aucuparia) [1]. Horský les je veľmi komplikovaný systém, ktorého existencia a nerušený vývoj ovplyvňuje veľmi veľa abiotických a biotických činiteľov. Nachádza sa v prevažne extrémnych podmienkach, kde jeho vnútorné cykly koordinuje množstvo limitujúcich faktorov. Obnova hlavných drevín na hornej hranici lesa má význam najmä z dôvodu trvalej udržateľnosti týchto lesov, teda aj ich diverzity  [2].

Mapovanie bolo uskutočnené pomocou ortorektifikovaných leteckých meračských snímiek. Digitálne ortofotosnímky v súčasnosti patria k významným zdrojom geografických údajov. Zásluhou leteckých snímiek sa podarilo presnejšie a detailnejšie zachytiť rozloženie porastov vzhľadom na nadmorskú výšku, a tak preštudovať dynamiku lesa na jeho hornej hranici. Ako predloha bola zvolená Plesníkova metodika mapovania [3]. V niektorých bodoch bola pozmenená, keďže horná hranica na tomto území má špecifický charakter. Pre potreby mapovania boli zvolené štyri základné kategórie: zapojený les, medzernatý porast, roztrúsené smreky a ich skupiny, kosodrevina. 

Základnými cieľmi práce bola kvantifikácia zmeny hornej hranice lesa a následne na základe geomorfologických, pedologických, klimatologických, vegetačných a historických analýz určiť hlavné faktory vplývajúce na tvar a synergiu hornej hranice lesa. Výsledky potvrdili, že lesné spoločenstvo zastúpené najmä Picea abies Sorbus aucuparia v oblasti hornej hranice ich výskytu je znížené antropickou činnosťou (oblasť bývalej pastvy). Z ďalších faktorov vedúcich ku zníženiu hornej hranici lesa sa viditeľne uplatňujú najmä edafické a biotické. Pre expozíciu svahov voči slnečnému žiareniu a prevládajúcim vetrom sme nepreukázali signifikantnosť vo vzťahu k priebehu hornej hranici lesa. 

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Korpeľ, Š.(1989). Pralesy Slovenska.  Veda, SAV, Bratislava. p. 332.
[2] Merganič, J. a kol. (2003). Monitoring diverzity horských lesov severnej Oravy. EFRA, Tvrdošín 2003. p. 31.
[3] Plesník, P.(1971).  Horná hranica lesa vo Vysokých a Belianskych Tatrách.: SAV, Bratislava p.121.
 

Diskusia

Dobrý deň pán kolega.
Chcem sa spýtať riešili ste v rámci práce aj vplyv imisného spadu z priemyselnej oblasti Katowice. Ako je známe z oblasti Vysokých Tatier oslabenie tamojších smrekových ekosystémov v priestore Javorovej doliny (N - NW expozícia) bolo práve spôsobené spadom z Poľska. Preto sa chcem spýtať, riešili ste iba vplyvy ako pastva, ťažba, alebo aj tieto formy poškodzovania a oslabovania ekosystému?

Dobrý deň,
v práci nebola riešená problematika imisného spádu a jeho dopadu na poškodzovanie ekosystému. Práca bola zameraná najmä na využitie ortorektifikovaných leteckých snímok pri mapovaní hornej hranice lesa. Pre určenie prevládajúcich faktorov vplyvu na tvar a synergiu hornej hranice lesa boli vykonané odborné merania, resp. odbery vo forme fytocenolgických zápisov a pôdnych sond. Pre analýzu chemizmu zrážok a teda aj určenie veľkosti imisií na danej lokalite Babej hory nebolo dostupné technické vybavenie. Bližšie k téme imisného spádu v tejto oblasti sa venuje práca od Merganiča a kol., 2003 : Monitoring diverzity horských lesov severnej Oravy.

Je to zaujímavý prístup. Možno by stálo za zváženie zmapovať posun hornej hranice lesa aj na iných územiach napríklad aj v závislosti od klimatických zmien.

Dobrý deň,
takýmto prístupom, čo sa týka leteckých snímok sa posun hornej hranice lesa v závislosti od klimatických zmien ako prevládajúceho činiteľa určuje veľmi ťažko. Ako najväčší problém vidím nedostatok podkladov – zachovalé letecké snímky sú cca od roku 1949. Čo je krátky rad údajov na vyjadrenie klimatickej zmeny. Druhým najväčším problémom je určenie klimatickej tiež nazývanej aj prirodzenej hornej hranice lesa na našom území. Ako vieme veľká časť lesov vo vyšších nadmorských výškach bola v minulosti vyklčovaná pre chov dobytka . Pre výskum klimatických zmien by som zvolil iné metódy výskumu. Táto metóda DPZ sa v praxi využíva predovšetkým ako doplnková a mala by byť doplnená exaktnejšími analýzami.

Je to zaujímavý prístup. Možno by stálo za zváženie zmapovať posun hornej hranice lesa aj na iných územiach napríklad aj v závislosti od klimatických zmien.

V tomto smere, ale v širšom kontexte holocénu, sú zaujímavé práce Vojena Ložeka o výkyvoch hornej hranice lesa, napr. z geograficky blízkej Malej Fatry.

Dobrý deň.
Letecké snímky z akých rokov boli použité pre vyhodnotenie výsledkov?

Dobrý deň,
v tejto práci boli použité letecké snímky z rokov 1965 a 2012.