Identifikácia vibrií izolovaných zo slovenských vôd a determinácia ich faktorov virulencie

Identifikácia vibrií izolovaných zo slovenských vôd a determinácia ich faktorov virulencie

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
87%
Prevedenie (dizajn)
87%
Diskusná interakcia
90%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Ľuboš Korytár PhD.100%100%-
Ing. Zuzana Brnoliaková PhD.60%60%80%
Mgr. Jana Jakubčinová PhD.100%100%100%
ISBN: 978-80-972360-2-1

Identifikácia vibrií izolovaných zo slovenských vôd a determinácia ich faktorov virulencie

Jana Valáriková1 , Jana Korcová2 , Alžbeta Čížová , Sandra Hányšová , Pavol Farkaš ,
1 Chemický ústav SAV, Bratislava, Slovenská republika
2 Technologický inštitút A. Ruprechta, Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, Slovenská republika
chemvala@savba.sk

Zástupcovia rodu Vibrio sú gram-negatívne baktérie prirodzene sa vyskytujúce v morských, riečnych a brakických prostrediach. V súčasnosti je známych 130 druhov vibrií, z ktorých 12 je klasifikovaných ako fakultatívne patogény pre človeka, pričom k infekcii dochádza požitím kontaminovanej potravy alebo vody. Toxinogénne Vibrio cholerae O1 a V. cholerae O139 sú etiologickí pôvodcovia cholery avšak aj netoxinogénne kmene V. cholerae non-O1/non-O139 sú asociované s cholerou, vážnou gastroenteritídou, infekciami mäkkých tkanív, septikémiou a extraintestinálnymi infekciami [1]. Najčastejší pôvodcovia ochorení sú druhy Vibrio cholerae, V. parahaemolyticusV. vulnificus. V Európe sú vibriózy zatiaľ zriedkavé, ale predpokladá sa ich vzrastajúca tendencia, spôsobená zvýšenou konzumáciou surových mäkkýšov, vyšším výskytom imunokompromitovaných ľudí a taktiež dopadom globálneho otepľovania a antropogénnych aktivít [2]. Pri monitoringu výskytu vibrií a ich identifikácii sa v súčasnosti využívajú klasické biochemické metódy, ktoré sú však limitované vysokou fenotypovou diverzitou vibrií a sú nepostačujúce pri odlišovaní patogénnych od nepatogénnych kmeňov [1]. Spoľahlivou metódou je sekvenačná analýza génov 16S rRNA a rpoB, determinácia génov toxicity s využitím PCR a perspektívna je MALDI-TOF MS biotypizácia, ktorá umožňuje rýchlu a presnú identifikáciu väčšiny baktérií a húb na úrovni druhu [3].

V práci sme sa zaoberali identifikáciou 34 izolátov získaných zo štrkovísk, riek a bazénovej vody v rokoch 2015 a 2016 a determináciou ich faktorov virulencie. Izoláty boli identifikované klasickými biochemickými testami podľa Smith-Goodnera a Heiberga doplnenými komerčnou súpravou NEFERMtest 24 Erba Lachema. Všetky izoláty s výnimkou troch, ktoré boli identifikované ako V. metschnikovii boli zaradené medzi V. cholerae non-O1/non-O139. Patogénny potenciál izolátov sme determinovali pomocou multiplex PCR, ktorá preukázala prítomnosť génu hly kódujúceho produkciu hemolyzínu u 79 % izolátov, génov ompW a ompU u 56 % a 50 % izolátov a génu tox u 15 % izolátov. Gény ctx (cholerový toxín), zot (zonula occludens toxin), tcp (kolonizačný faktor), ace (doplnkový cholerový toxín) a st (heat stable toxin) sme nepotvrdili u žiadneho izolátu. Identifikáciu sme doplnili MALDI biotypizáciou, ktorou sme identifikovali 5 izolátov ako Vibrio metschnikovii a jeden izolát ako Aeromonas s vysokým identifikačným skóre. Vzhľadom na to, že spektrum V. cholerae sa v databáze Bruker Biotyper 3.0 library nenachádza, 21 izolátov sme identifikovali na základe pozitívneho výsledku PCR s primermi špecifickými pre V. cholerae.

Poďakovanie: 

Tento príspevok je výsledkom realizácie projektu VEGA 2/0093/17.

Zdroje: 

[1] Rivera I. N2. G. Chun J. et al. (2001) Appl Environ Microbiol., 67(6):2421–9.
[2] Baker-Austin C., Stockley L. et al. (2010) Env Microbiol Rep., 2(1):7–18.
[3] Cheng W., Jan I. et al. (2015) J Clin Microbiol., 53(5):1741–4.

Diskusia

Dobry den, ako odhadujte pouzitie metodik PCR a MALDI na Uradoch verejneho zdravotnictva pre ucely rutinnej analyzy vod z riek, prirodnych kupalisk a bazenov. Su tieto UVZ vybavene dostatocne (instrumentalne, personalne) aby mohli tuto metodiku pouzivat alebo je to zatial len na urovni vyskumu? Vopred dakujem za odpovede, ZB

Dobrý deň, ďakujem za reakciu. Nakoľko ide pomerne nákladné metodiky, minimálne čo sa týka hmotnostnej spektrometrie, predpokladám, že na rutinnú diagnostiku vibrií sa v najbližšej dobe neplánujú používať. Navyše vibriózy sú na území Slovenska skôr raritná záležitosť ale mám informáciu, že napríklad v klinickej praxi sa už na identifikáciu baktérií metodika MALDI TOF-MS využíva.