Synergický efekt inhibítorov na temozolomidom ovplyvnené nádorové línie mozgu

Synergický efekt inhibítorov na temozolomidom ovplyvnené nádorové línie mozgu

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Márk Híveš100%100%100%
Mgr. Mária Bencúrová100%100%100%
Mgr. Ján Gomboš100%100%100%
MVDr. Janka Pálešová100%100%100%
RNDr. Romana Záhumenská PhD.100%100%100%
RNDr. Barbara Tóthová PhD.100%100%100%
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Synergický efekt inhibítorov na temozolomidom ovplyvnené nádorové línie mozgu

Zuzana Majerčíková1 , Katarína Dibdiaková , Jozef Hatok ,
1 Ústav lekárskej biochémie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Martin, Slovensko
majercikov26@uniba.sk

Temozolomid (TMZ) je ústne podávané alkylačné činidlo, ktoré sa stalo zlatým štandardom pri liečbe mozgových nádorov. Avšak viac ako 50 % z nich na terapiu temozolomidom nereaguje vôbec. Buď sú tieto malignity prirodzene na temozolomid rezistentné, alebo dôjde k získaniu rezistencie. Keďže je v praxi temozolomid chemoterapeutikum prvej voľby, rezistencia predstavuje pre pacientov s touto diagnózou závažný problém. Je preto potrebné hľadať nové látky a kombinované terapie, ktoré by boli účinnejšie a efektívnejšie pre pacientov s tak ťažkou diagnózou.

Cieľom práce je porovnať vplyv pridania inhibítorov k monoterapii TMZ na nádorové bunkové línie mozgu. Relatívnu mieru prežívania buniek sme hodnotili kolorimetricky.

Na štúdiu boli použité dve bunkové línie ľudského glioblastómu (T98G a U118; ATCC) a bunková línia ľudského neurogliómu (H4; ATCC). Bunky boli ošetrené buď iba alkylačným činidlom temozolomidom v koncentračnom rozsahu 31,25 – 1000 µM, alebo v kombinácii s ABT-199 (1 µM), embelinom (EMB, 1 µM), či MK-1775 (0,1 µM) po dobu 24, 48 a 72 h.

Bunky o koncentrácii 5 000 b/jamka sme kultivovali v 96-jamkových platničkách v 100 µl kultivačného média s rôznymi koncentráciami temozolomidu ako monoterapiou alebo v kombinácii s vybranými inhibítormi počas 24, 48 a 72 hodín pri štandardných podmienkach - 37 °C, 5 % CO2. Ako negatívne kontroly pre každú analýzu boli použité neovplyvnené bunky. Mieru prežívania buniek sme stanovili pomocou metódy MTT testu (540 nm).

Najvýraznejší účinok inhibítorov sme pozorovali na H4 bunkách (obr. 2-4c). Už po 24 hodinách došlo ku viditeľnej redukcii počtu životaschopných buniek – u buniek ovplyvnených 1000 µM TMZ na 39,14 % a v kombinácii s MK-1775 až na 13 % (1000 µM TMZ; 0,1 µM MK-1775). Najviditeľnejší efekt dosiahla kombinácia TMZ a EMB, už pri nízkych koncentráciách (31,25 µM TMZ; 1 µM EMB) došlo k redukcii rastu o 40 %. Po 48 a 72 hodinách nebol rozdiel v motorerapii a dvojkombináciách pri vyšších koncentráciách TMZ významný, bunky boli zabíjané rovnako efektívne. Pridanie MK-1775 a EMB k TMZ malo pozitívny vplyv na znížené prežívanie buniek pri nižších koncentráciách temozolomidu (31,25; 62,5; 125 µM). U T98G buniek sme po 24 h ošetrení zaznamenali podobný trend ako u H4 (obr. 2a). Najúčinnejšou sa javila kombinácia 1000 µM TMZ a MK-1775 kedy po 48 a 72 h došlo k viditeľnej redukcii počtu živých buniek (30,71 % a 13,47 %; obr. 3-4a). Pri nízkych koncentráciách TMZ bol efekt dvojkombinácii TMZ+ABT-199 a TMZ+EMB oproti samotnému TMZ po 48 h porovnateľný, po 72 h výrazne slabší. U U118 buniek sme významný efekt nezaznamenali (obr. 2-4b). Viabilita buniek ovplyvnených kombináciami neklesla pod 50 % ani pri 72 h inkubácii. Najväčší pozitívny účinok na redukciu rastu preukázal TMZ (1000 µM), kedy po 72 h klesla viabilita U118 buniek na 34,62 %. Účinnosť TMZ v liečbe mozgových nádorov je obmedzená a každá látka podporujúca jeho inhibičný účinok by výrazne pomohla v boji s týmito častokrát život ohrozujúcimi diagnózami.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-18-0088.

Zdroje: 

Diskusia