Redukcia externých železných minerálov pomocou bunkového elektrónového transportu

Redukcia externých železných minerálov pomocou bunkového elektrónového transportu

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
96%
Prevedenie (dizajn)
98%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Monika Hudáčová60%80%-
Mgr. Simona Sovová100%100%-
MUDr. Natália Babincová100%100%-
RNDr. Lukáš Trizna100%100%-
Mgr. Martin Russin100%100%-
Mgr. Bence Marczi100%100%-
Mgr. Michaela Harmošová100%100%-
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
RNDr. Kristína Krochtová100%100%100%
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Redukcia externých železných minerálov pomocou bunkového elektrónového transportu

Jakub Olajoš1 , Roland Sůra , Marián Antalík ,
1 Prírodovedecká fakulta, Ústav chemických vied, Katedra biochémie, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Moyzesová 11, 040 01 Košice, Slovenská republika
olajosjakub@gmail.com

Vo vode rozpustné soli železa sú jedným z úzkych miest pre rast mikroorganizmov a tým aj základných potravinových potrieb ďalších organizmov vrátane človeka. Malá dostupnosť železa pre existenciu organizmov je spojená s tým, že v oxidačnej atmosfére aká existuje na Zemi dochádza k jeho oxidácii na Fe3+, ktorého anorganické zlúčeniny sú výrazne menej rozpustné vo vode ako je to v prípade solí Fe2+. Preto poznanie procesov vonkajšieho prenosu redukčných ekvivalentov mimo buniek je v súčasnosti jednou z veľmi dôležitých vedeckých úloh, ktoré by mohli viesť k efektívnemu zdroju obnoviteľných energií ako aj k znižovaniu globálneho otepľovania. Existuje veľký počet hémových proteínov, ale aj iných druhov proteínov, ktoré sprostredkúvajú prenos elektrónov či už v respiračnom reťazci, ale aj v iných oxidoredukčných procesoch. V poslednom období sa ukazuje v tomto smere veľmi dôležitý proces mimobunkového prenosu elektrónov, ktorý sprostredkováva prenos redukčných zdrojov z vnútra bunky na jej povrch a potom do vo vode málo rozpustných hornín, ktoré obsahujú železo v oxidačnom stupni 3+ (Fe3+). Elektrónový prenos z cytoplazmy do mimobunkových priestorov k redukcii minerálov oxidu železitého, vyžaduje dômyselný transportný systém zahrňujúci nízkomolekulárne látky a viachemové cytochrómy ako aj proteínové agregáty vytvorené z hemových proteínov, ktoré zabezpečujú tento proces cez vonkajšiu bunkovú membránu a aj mimo bunky. V nedávnej minulosti bolo získaných mnoho poznatkov k poznaniu povahy týchto štruktúr ako aj k mechanizmu ako prebieha takýto elektrónový prenos. Napriek tomu množstvo základných vedomostí o týchto procesoch ako aj štruktúrach multihémových agregátoch je nedostatočne preskúmaných. Elektrón výmenné reakcie, ktoré prebiehajú medzi mikrobiálnymi bunkami a tuhými materiálmi, ktoré sa označujú ako extracelulárny transport elektrónov (EET), pritiahli vysokú pozornosť v oblasti mikrobiálnej fyziológie, mikrobiálnej ekológie a biotechnológie. Štúdie modelových druhov baktérií, ktoré redukujú železo, ako je napríklad Geobacter spp. a Shewanella spp. odhalili, že redoxne aktívne proteíny, najmä cytochrómy typu c vonkajšej membrány (OMC), hrajú v procese EET kľúčovú úlohu. Nedávne metagenómové analýzy odhalili, že rôzne mikroorganizmy, u ktorých sa nepreukázalo, že majú schopnosť EET, obsahujú aj proteíny podobné OMC, čo naznačuje, že EET prostredníctvom OMC by sa mohol v mikroorganizmoch viac zachovať, ako sa pôvodne predpokladalo [1].

Poďakovanie: 

Práca bola podporená grantom VEGA 1/0138/20.

Zdroje: 

[1] PIRBADIAN, S. et al. 2014. Shewanella oneidensis MR-1 nanowires are outer membrane and periplasmic extensions of the extracellular electron transport components. Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA. Vol. 111, pp. 12883-12888.

Diskusia

Ďakujeme za príspevok zo zaujímavej oblasti tvorby málorozpustných zlúčenín trojmocného železa, ktoré by mohli vznikať aj v dôsledku "poruchy" v elektróntransportnom reťazci mitochondrií. V Cieľoch práce uvádzate, že plánujete: Získať poznatky o možnosti tvorby agregátov cytochrómu c v podobe fibríl".
Vzhľadom na to, že depozity zlúčenín (fibríl a agregátov), ktoré telo nevie degradovať a eliminovať, môžu hrať rolu v etiopatogenéze viacerých závažných ochorení, je výskum v tomto smere určite opodstatnený a dôležitý. Vaša prezentácia to podľa mňa málo zdôrazňuje, miesto argumentov a referencií a stav doterajších znalostí ju začínate netypicky - učebnicovými informáciami, pričom by sa skôr hodili úvodné informácie, ktoré by dopĺňali abstrakt a vytvorili priestor pre vymenované ciele.
Moja otázka je preto smerovaná na to doplnenie: existujú nejaké poznatky, respektíve dôvody sa domnievať, že sa agregáty cytochrómu c v podobe fibríl môžu in vivo tvoriť, prípadne spôsobovať nejaké abnormality? Ďakujem.
iwa

Dobrý deň,
ďakujem veľmi pekne za podnet a reakciu. Naším primárnym cieľom je vytvoriť spomínané agregáty cytochrómu c in vitro, kde následne na dlhšiu vzdialenosť by sme sa pokúšali prenášať elektróny. Nemáme momentálne žiadne poznatky o tom, či sa spomínané agregáty môžu tvoriť in vivo a či spôsobujú nejaké abnormality

Ďakujem za objasnenie, čiže sa to dá chápať ako model (?) určite dôležité, keďže cyt c plní (okrem prenosu e-) aj ďalšie funkcie, vrátane účasti v procese apoptózy. Želám veľa úspechov v ďalšom výskume.
iwa