Riziko sucha v bukovom ekosystéme v Bienskej doline počas vegetačnej sezóny 2017 a 2018

Riziko sucha v bukovom ekosystéme v Bienskej doline počas vegetačnej sezóny 2017 a 2018

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Veronika Benetinová PhD.100%100%100%
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
Ing. Zuzana Oravcová100%100%100%
Bc. Lucia Dianová100%100%-
MUDr. Natália Babincová100%100%-
Pavol Cipa100%100%100%
Bc. Kristína Pulišová100%100%-
Ing. Veronika Šamajová100%100%-
Frederika Chovancová100%100%100%
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Riziko sucha v bukovom ekosystéme v Bienskej doline počas vegetačnej sezóny 2017 a 2018

Zuzana Oravcová1 ,
1 Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, Katedra pírodného prostredia, Zvolen, Slovensko
zuzanaterezaoravcova@gmail.com

Vzhľadom na nerovnomernú distribúciu zrážok a narastajúce evapotranspiračné požiadavky sú bukové ekosystémy v nižších nadmorských výškach výrazne ovplyvnené suchom (Hlásny et al., 2011). Závažnosť následkov pritom závisí predovšetkým od dĺžky trvania nepriaznivého stavu. Meteorologické sucho ako odchýlka od dlhodobého normálu nemusí spôsobiť vodný stres vegetácie (Škvarenina et al., 2018). Avšak v prípade, že evapotranspiračné požiadavky na pôdnu vodu nie sú naplnené, intenzita transpirácie klesá a rastlina trpí suchom, čo sa prejaví narušením fyziologických procesov a v konečnom dôsledku znížením produkcie aj vitality (Střelcová et al., 2011). V predkladanom príspevku sme hodnotili riziko sucha  v bukovom ekosystéme v Bienskej doline (Kremnické vrchy) z dvoch rôznych pohľadov počas vegetačného obdobia v rokoch 2017 a 2018 (marec-september). Na hodnotenie sucha z klimatologického hľadiska sme použili klimatický ukazovateľ zavlaženia (Tomlain, 1980), ktorý vyjadruje nakoľko sú evapotranspiračné požiadavky pokryté zrážkami. Sucho sme následne hodnotili aj na základe indexu REW (relative extractable water)(Granier et al., 2003) vyjadreného z modelovania dynamiky pôdnej vlhkosti počas vegetačných sezón 2017 a 2018 s použitím matematického modelu GLOBAL (Majerčák et Novák, 1994). Cieľom práce bolo identifikovať epizódy sucha a ich trvanie v ekosystéme. Výsledky naznačujú že KUZ je vhodný na určenie nástupu sucha, resp. začiatku nedostatočného zásobenia vegetácie. REW je vhodné na bližší popis sucha v jednotlivých pôdnych horizontoch. Zistili sme že keďže KUZ pracuje s klimatologickými ukazovateľmi, po obnove zrážok ukazuje priaznivé hodnoty aj keď voda v pôde môže chýbať oveľa dlhšie. Pre opätovné nasýtenie pôdy sú totiž potrebné dlhšie trvajúce a výdatnejšie zrážky. Preto je REW vhodné na hodnotenie sucha z pôdneho hľadiska, ktoré je úzko späté so stavom vody v samotných drevinách. Hodnoty REW boli odlišné v rámci pôdnych horizontov. Horizont A bol výrazne dynamický, k nástupu sucha došlo rýchlo po poklese zrážok, no aj opätovné nasýtenie tejto vrstvy bolo rýchle a tak epizódy sucha trvali kratšie ako v hlbších vrstvách. Horizont B sa vyznačoval neskorším nástupom sucha (5-8 dní), trvalo tu však dlhšie (10-15 dní). Najnepriaznivejší stav bol počas oboch vegetačných sezón v horizonte B/C1, kde síce sucho nastúpilo o 7-9 dní neskôr ako v A horizonte, ale pretrvalo počas celej sezóny. Treba podotknúť, že v tejto hĺbke (23-40) cm bol výskyt koreňov len sporadický, čo nie je pre buk typické, keďže má hlboký koreňový systém. Ide teda pravdepodobne o adaptáciu porastu na nepriaznivé hydrické vlastnosti, predovšetkým nízku retenciu daného horizontu. REW je účinným nástrojom na bližšiu kvantifikáciu sucha naprieč pôdnym profilom, zatiaľ čo KUZ je vhodný na orientačné stanovenie začiatku nepriaznivého obdobia a jednoduchú bilanciu deficitu zrážok. 

Poďakovanie: 

Tento príspevok vznikol vďaka projektom VEGA č.1/0370/18 a APVV-16-0325. Tiež ďakujeme Ing. Petrovi Fleischerovi, PhD. za poskytnutie LAI dát.

Zdroje: 

ATLAS KRAJINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY (AK SR) [online]. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, Centrum environmentálnej informatiky. [2013]. [cit. 2021-4-1],dostupné online: www.geo.enviroportal.sk/atlassr
GRANIER, A., REICHSTEIN, M., BREDA, N., JANSSENS, I.A., FALGE, E., CIAIS, P., GRUNWALD, T., AUBINET, M., BERBIGIER, P., BERNHOFER, C. et al. 2003. Evidence for the soil water control on carbon and water dynamics in european forests during the extremely dry year 2003. Agricultural and Forest Meteorology 143: 123-145.
HIMMELBAUER, M. L., MAJERČÁK, J., RODNY, M., NOVAK, V., LOISKANDL, W., 2013: The impact of root data details on modelling of soil water transport in Soil-Plant-Atmosphere system. Acta Hydrologica Slovaca 14: 21–31.
HLÁSNY, T., TURČÁNI, M., FABRIKA, M., BALÁŽ, P., SEDMÁK, R. 2011. Očakávané dopady zmeny klímy na bukové porasty Slovenska. In: BARNA, M., KULFAN, J., BUBLINEC, E. 2011. Buk a bukové ekosystémy Slovenska. 1.vyd. Bratislava: VEDA – vydavateľstvo SAV, s. 629-632. ISBN 978-80-224-1192-9.
IGAZ, D., MATIÁŠOVÁ, Z,, ŠIŠKA, B. 2005. Určovanie zložiek vodnej bilancie modelom GLOBAL. In: ROŽNOVSKÝ, J., LITSCHMANN, T., VYSKOT, I. Bioklimatologie současnosti a bodoucnosti. Krtiny, 12-14.9.2005. ISBN 80-86690-31-08
IGAZ, D., TÓTHOVÁ, I., SAMUHEL, P. 2007. Vyhodnotenie obsahu pôdnej vody s využitím simulačných modelov GLOBAL a DSSAT4. In: STŘELCOVÁ, K., ŠKVARENINA, J., BLAŽENEC, M. 2007. „Bioclimatology and natural hazards“ – International Scientific Conference, Poľana nad Detvou, Slovakia, 17.-20.9.2007
JARABICOVÁ, M. 2016. Prognóza vodného režimu pôd, dizertačná práca. Bratislava: Slovenská technická univerzita v Bratislave, 161 s.
MAJERČÁK, J., NOVÁK, V. 1994. GLOBAL, one – dimensional variable saturated flow model, including root water uptake, evapotranspiration, structure, corn yield, interception of percipitation and winter regime calculation. Research Report. Bratislava: Institute of Hydrology SAS, 75 p.
SOCIETAS PEDOLOGICA SLOVACA (SPS). 2014. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska (bazálna referenčná taxonómia). 2.vyd. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, 96 s. ISBN 978-80-8163-005-7.
STŘELCOVÁ, K., SITKOVÁ, Z., KURJAK, D., KMEŤ, J. 2011. Stres suchom a lesné porasty. Zvolen: Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 266 s. ISBN 978-80-228-2233-6.
ŠKVARENINA, J., VIDO, J., MINĎAŠ, J., STŘELCOVÁ, K., ŠKVARENINOVÁ, J., FLEISCHER, P., BOŠEĽA, M 2018. Globálne zmeny klímy a lesné ekosystémy. Zvolen: Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 210 s. ISBN 978-80-228-3049-2.
TOMLAIN, J. 1980. Klimatický ukazovateľ zavlaženia. In: Atlas SSR. Bratislava: SAV, SÚGK, SK, 1980, s. 63.
VAN GENUCHTEN, M. Th., 1980: A closed-form equation for predicting the hydraulic conductivity of unsaturated soils. Soil Science Society of America Journal 44: 892–898.

Diskusia

zaujímavé zistenia, chcela by som sa opýtať, ako vy vidíte využitie týchto poznatkov, resp. využitie tejto metódy v praxi (za ideálnych podmienok)

Dobrý deň, potenciálne využitie vidím v tom, že na základe modelu vieme pre konkrétnu lokalitu odhadnúť kritické hodnoty pôdnej vlhkosti, kedy rastlina začína trpieť stresom, s čím súvisí zníženie produkcie aj ohrozenie vitality. Vieme určiť, či má drevina na danej lokalite potenciál do budúcna, resp. vieme predpovedať, aké prejavy meniacej sa klímy (menej zrážok a ich nerovnomerná distribúcia, nárast teplôt a sýtostného doplnku a pod.) môžu byť najväčšou hrozbou pre stabilitu a vitalitu konkrétneho ekosystému.

Ďakujem za odpoveď, tá je ešte omnoho zaujímavejšia a budem držať palce Vám aj nášmu Slovensku, aby pri rozhodovaní o ekosystémoch- výsadbe nových drevín mali po ruke odborníkov. Pekný deň