Rakovina je skupina ochorení, ktoré sú charakteristické nekontrolovateľným množením buniek. Existuje viac ako 100 rôznych druhov nádorových ochorení, ktoré sa každoročne diagnostikujú u viac ako 10 miliónov pacientov [1]. Hlavným problémom súčasnej liečby rakoviny je nedostatočná špecifickosť liečiv a liečebných postupov, čo má za následok nielen deštrukciu nádorových buniek ale na druhej strane aj inhibíciu rastu zdravých buniek. Ďalším problémom je neskorá detekcia, kedy súčasné metódy nie sú schopné detegovať nádory na začiatku ochorenia a zabrániť tak ich metastázovaniu do ďalší tkanív [2].
Táto práca sa zaoberá prípravou a charakterizáciou strieborných nanočastíc, ktoré by mohli byť v budúcností využívané na zobrazovanie nádorov. Bolo pripravených 7 vzoriek strieborných nanočastíc, pričom v prvých troch vzorkách boli ako východiskové látky použité dusičnan strieborný a citronan sodný. Pri druhej sade roztokov (4-7) boli ako východiskové látky použité dusičnan strieborný, hydroxid sodný, amoniak, glukóza a rôzne koncentrácie etanolu. Tieto roztoky boli naviac stabilizované pridaním 1 ml PEG. Všetky vzorky boli následne testované na fluorescenčnom spektrofotometri, kde bola pozorovaná intenzita fluorescencie čistého fluoresceínu, ktorý bol použitý ako referencia a intenzita signálu fluorescencie pripravených častíc, ku ktorým bol pridaný 1 ml 5.10-4 M 2,7-dichlorfluoresceínu.
Veľkosť pripravených častíc bola stanovená pomocou skenovacieho SEM a TEM. Toxicita pripravených častíc v nádorových bunkách a fibroblastoch bola stanovená pomocou MTT testu a na základe tohto testu sme usúdili, že pripravené častice sú vhodné pre biozobrazovanie.
U vzorky s najoptimálnejšími vlastnosťami bol pozorovaný pasívny transport pripravených strieborných nanočastíc do nádorových a nenádorových buniek pomocou fluorescenčného mikroskopu. V tomto experimente boli použité dva typy buniek a to bunky HT29 a fibroblasty.
Táto práca vznikla za podpory grantov APVV-0677-11, VEGA 1/0211/12 a VVGS-2014-187.
[1] HUANG-CHIAO HUANG et al. Inorganic nanoparticles for cancer imaging and therapy. Journal of controlled, 2011, vol. 155, p. 344-357.
[2] RANJITA MISRA et al. Cancer nanotechnology: application of nanotechnology in cancer therapy. Drug discovery today, 2010, vol. 19, p. 842-850.
:-)
Dobrý deň, zaujala ma prezentovaná technika zobrazovania. Rád by som sa opýtal akou cestou by boli častice odstraňované z tela pacienta. Je možná kombinácia častíc aj s naviazaním liečiva?
Re: :-)
Dobrý deň, ospravedlňujem sa za oneskorenú odpoveď. Je niekoľko článkov ohľadom vylučovania strieborných nanočastíc z tela, kde boli vylučované predovšetkým močom a stolicou. Je však pravda, že takéto nanočastice nie je zatiaľ možné z tela odstrániť úplne a sú rôzne výskumy, ktoré sa zameriavajú práve na spôsoby vylučovania nanočastíc z tela pacienta. Samozrejmé je možné aj naviazanie liečivá na naočastice, využíva sa napríklad paklitaxel. My sme sa však naviazaním liečiva detailnejšie nezaoberali.
Ad :-)
Dobrý deň, podľa popisu autorov išlo o modelovú situáciu na bunkových kultúrach. Ale pripájam sa ku komentáru a otázke, takže, čisto hypoteticky, aké cesty bioeliminácie pripadajú do úvahy? Ďakujem.
iwa
Veľkosť častíc a opakovateľnosť meraní
Dobrý deň, ďakujeme za prezentovanie zaujímavého príspevku z veľmi dôležitej oblasti výskumu. Zaujímalo by ma, či sa Vaše merania viažu k jednej príprave každého typu nanočastíc, alebo ste príslušné typy nezávisle pripravili a zmerali viackrát(?) Ak áno, aká bola reprodukovateľnosť výsledkov? Podľa veľkosti častíc ide o koloidný roztok. Ako ste to zohľadnili pri spektrofotometrických meraniach? Metodická otázka: Na obrázkoch histogramy distribúcie veľkostí len v niekoľkých prípadoch, aj to len jednostranne, naznačujú konvergenciu „k nule“, čo sa týka početností. Ide len o nevhodný typ zobrazenia a teda žiadne iné subpopulácie častíc, okrem tých zobrazených, neboli prítomné? (t.j. iné veľkosti majú nulovú pravdepodobnosť výskytu?) Ďakujem vopred za doplnenie a želám veľa úspechov. Iveta Waczulíková