Úvod: Stále nie je jednotený názor na otázku pacientov či je potrebné meniť ich potenciálne kontaminovanú zubnú kefku po prekonaní infekčného ochorenia horných dýchacích ciest ako prevencia reinfekcie.
Ciele: Cieľom tejto práce bolo stanoviť mieru prežívania patogénov vyvolávajúcich ochorenia horných dýchacích ciest na zubnej kefke po úspešnej liečbe a prispieť k formovaniu faktami podloženého všeobecného odporúčania zubných a všeobecných lekárov pre pacientov ohľadne potreby výmeny zubnej kefky po prekonaní ochorenia.
Metodika: Do štúdie bolo zapojených štyridsaťjeden zubných kefiek, ktoré boli zbierané 24 až 72 hodín po ukončení cielenej antibiotickej terapie a následne nami spracované. Kultivácia bola zameraná na patogény, ktoré vyvolali pôvodné ochorenie. Pri diagnostickej kultivácii výterov z HDC pacientov bolo identifikovaných 49 respiračných patogénov (27x Streptococcus pyogenes, 8x Staphylococcus aureus a ďalších 7 druhov). Kultivácia bola zameraná na patogény, ktoré vyvolali pôvodné ochorenie.
Výsledky: 29% všetkých zubných kefiek malo pozitívny výsledok po priamom odtlačení štetiniek na médium agaru. Po oplachu hlavičky zubnej kefky malo pozitívny výsledok 36,5% vzoriek a kultúra vyočkovaná po pomnožení bola pozitívna v 46% prípadov, teda vykazovala aspoň minimálne osídlenie skúmaným patogénom.
Záver: Vyplývajúc z našej štúdie a porovnaní jej výsledkov so zahraničnými štúdiami nemôžeme odporúčať meniť zubnú kefku po prekonaní bakteriálneho ochorenia horných dýchacích ciest ako spôsob účinnej prevencie reinfekcie.
1) Karibasappa G. N. et al. Assessment of microbial contamination of toothbrush head: An in vitro study. Indian J Dent Res 2011 22:2-5.
2) Osho A. et al. Toothbrushes as Fomites Journal of Dentistry and Oral Hygiene 59 92-94.
3) Raiyani C. M. et al. Assessment of microbial contamination on twice a day used toothbrush head after 1-month and 3 months J Nat Sc Biol Med 2015 6 44-8.
4) Hybášek I. et al. Otorinolaryngologie Karolinum 2006 ISBN: 9788024610191 str. 95.
5) http://www.zubnahliadka.sk/node/31
6) Kramer A. et al. How long do nosocomial pathogens persist on inanimate surfaces? BMC Infect Dis. 2006; 6: 130.
7) Keijser J. A. et al. Comparison of 2 commercially available chlorhexidine mouthrinses J Periodontol. 2003 Feb; 74(2): 214-8.
8) Kapoor D. et al. Efficacy of two different concentrations of chlorhexidine mouth-rinse on plaque re-growth Indian Journal of Dentistry June 2011, 11-15.
9) Abdalrahman B. M. et al. In vitro antimicrobial comparison of three commercially available chlorhexidine-based oral rinses S. Afr. dent. j. vol.71 n.7 Aug. 2016.
10) Ji-Hyang K. et al. Analysis of Microbial Contamination and Antibacterial Effect Associated with Toothbrushes Dent Hyg Sci Vol. 18, No. 5, 2018.