Úvod: Prítomnosť  receptorov horkej chuti (TAS2R) v dýchacích cestách (DC) a imunitných bunkách poskytuje možnosti výskumu ich úlohu v oblasti zápalových ochorení DC ako alergická astma. Doterajšie výsledky našej práce v oblasti TAS2R poukazujú na schopnosť amarogentínu, sekundárneho metabolitu rastlín rodu Gentiana, stimulovať viacero podtypov TAS2R, ktorých prítomnosť bola popísaná v ľudských DC a imunitných bunkách. Cieľom tejto štúdie je preukázať potenciálny terapeutický účinok amarogentínu v experimentálnom modeli alergickej astmy u morčiat so zameraním  na obranné mechanizmy dýchacích ciest ako bronchokonstrikcia a ciliárna frekvencia. Okrem toho táto štúdia ponúka prvotné výsledky možného protizápalového pôsobenia amarogentínu.

Metodika: Experimentálny alergický zápal: Samce morčiat druhu Dunkin Hartely boli senzibilizované parenterálnym podaním (i.p. s.c.) alergénu ovalbumínu spolu s Al(OH)₃, ktorý pomáha stimulovať imunitnú odpoveď. Po injekčnej senzibilizácii sa ovalbumín s cieľom sústrediť zápal do DC podával inhalačne. Toto podanie napodobňuje prirodzenú cestu expozície alergénom u ľudí. Experimentálny alergický zápal bol realizovaný 28 dní. Liečba rôznymi koncentráciami amarogentínu (p.o.) a referečným liečivom budesonidom (inhalačne) bola podávaná od 15. dňa protokolu. Analýza špecifického odporu DC: Meranie špecifického odporu dýchacích ciest (sRAW) reprezentuje hodnotenie bronchiálnej hyperreaktivity. Spazmus dýchacích ciest bol  vyvolaný inhaláciou aerosólu s obsahom kyseliny citrónovej (300 mM) počas 3 minúty a histamínu (100 µM) 30 sekúnd. Reaktivita DC bola u všetkých skupín zvierat vyhodnocovaná na 28. deň senzibilizácie. In vitro analýza ciliárnej frekvencie: Ciliárne epitelové bunky boli izolované pomocou techniky kefkovej biopsie. Frekvencia ciliárneho kmitania bola vyhodnotená pomocou vysokorýchlostnej videomikroskopickej analýzy (HSVA). Hematologická analýza: Analýza množstva celkových bielych krviniek a lymfocytov bola realizovaná prietokovou cytometriou s využitím veterinárneho hematologického analyzátora.

Výsledky: Liečba amarogentínom preukázateľne redukovala odpor DC indukovaný oboma aplikovanými bronchokonstrikčnými látkami s účinnosťou podobnou referenčnému liečivu budesonidu. V prípade účinku na ciliárnu frekvenciu nebol v dôsledku liečby amarogentínom pozorovaný žiaden signifikantný efekt. Analýza krvných elementov poukazuje na schopnosť amarogentínu redukovať množstvo imunitných buniek s efektivitou porovnateľnou s protizápalovým liečivom budesonidom.

Záver: Podanie amarogentínu v experimentálnom modeli alergickej astmy redukovalo prejavy bronchiálnej hyperreaktivity. Amarogentín zároveň negatívne neovplyvňoval ciliárnu frekvenciu a tým pádom udržiaval fyziologickú schopnosť očisty DC. Hematologická analýza poukazuje na možný protizápalový účinok liečby amarogentínom, avšak, pre úplné objasnenie tohto účinku sú potrebné ďalšie analýzy.