Srdcové zlyhávanie (SZ) významne prispieva k vysokej mortalite asociovanej s kardiovaskulárnymi ochoreniami, a to aj napriek jeho včasnej diagnostike. Ide o komplexný heterogénny syndróm, pri ktorom srdce nie je schopné efektívne pracovať a zabezpečiť tkanivám prívod kyslíka a živín zodpovedajúci ich metabolickým nárokom. Súčasné možnosti terapie tohto syndrómu nie sú väčšinou dostatočné. V poslednej dobe sa preto pozornosť zameriava na signálnu dráhu oxidu dusnatého (NO)/ solubilnej guanylátcyklázy (sGC)/ cyklického guanozínmonofosfátu (cGMP), ktorá je zapojená do mnohých procesov v organizme, vrátane vazodilatácie, regulácie aktivity trombocytov, alebo inhibície zápalu. Keďže u pacientov so SZ bolo pozorované jej narušenie v dôsledku nadmernej degradácie a zníženej produkcie oxidu dusnatého, podávanie stimulátorov solubilnej guanylátcyklázy by mohlo obnoviť efekt tejto dráhy nezávisle od NO.

Pre sledovanie protektívneho účinku stimulátora sGC (BAY41-8543, 3mg/kg/deň/30 týždňov), samostatne alebo v kombinácii s inhibítorom angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (ACEi) (Trandolapril, 0.25mg/kg/deň/30 týždňov), boli v štúdii použité samce normotenzných Hannover Sprague-Dawley (HSD) potkanov (n=17), hypertenzných Ren-2 transgénnych potkanov (TGR) (n=16) a TGR potkanov s objemovým preťažením (n=27) v dôsledku operačne navodenej aortokaválnej píšťaly (ACF). Vek zvierat na konci experimentu bol 40 týždňov. Tkanivo ľavej komory srdca a krvná plazma boli použité na ďalšie histologické, histochemické, molekulárne a biochemické analýzy.

Podávanie stimulátora sGC malo za následok signifikantný pokles mortality v skupine TGR ACF potkanov. V ľavej komore srdca TGR sham potkanov viedlo podávanie sGC stimulátora k signifikantnému zvýšeniu hladiny antioxidačného enzýmu superoxid dismutázy 1, ako aj hladiny matrix metaloproteinázy 2, celkového konexínu Cx43 a proteínkinázy Cε, ktoré sú zapojené do remodelácie extracelulárneho matrixu a  medzibunkovej komunikácie v myokarde. Okrem toho sme pozorovali signifikantné rozdiely v optickej denzite (IOD) Cx43 medzi HSD sham a HSD sGC potkanmi, aj v aktivite alkalickej fosfatázy, ktorá reflektuje funkciu a hustotu arteriálnej časti kapilár v myokarde, medzi  TGR sham a TGR sGC potkanmi.

Tieto výsledky čiastočne podporujú hypotézu, že stimulátory sGC môžu reprezentovať skupinu medikamentov vhodnú pre liečbu SZ, a že môžu mať anti-arytmický potenciál, avšak pre potvrdenie týchto účinkov sú potrebné ďalšie štúdie.