Ďakujeme za veľmi pekný príspevok, výsledky majú jasné aplikačné smerovanie v prípade, že je dostatočne široké okno medzi efektívnou a toxickou koncentráciou DMSO. Chcela by som sa spýtať, aké iné prístupy (okrem spomínaných) sa využívajú pre hodnotenie efektu kryoprezervácie? Má DMSO nejakú "konkurenciu"? :)
Ďakujem za komentár aj za otázky. Keďže výsledky kryoprezervácie ovplyvňuje niekoľko významných faktorov, ktoré by mali byť zárukou zachovania funkčnosti a životaschopnosti buniek počas celého procesu zmrazovania, je ich viabilita po rozmrazení kľúčová pre hodnotenie efektu kryoprezervácie. Na hodnotenie životaschopnosti buniek po kryoprezervácii existuje niekoľko testov, ktoré zahŕňajú test integrity membrány, testy metabolickej a mechanickej aktivity, testy mitotickej aktivity a metódy na separáciu životaschopných a neživotaschopných buniek. Kryoprezervácia je však komplexný proces, preto poškodenie buniek po zmrazovaní je sledované ďalšími metódami, ktoré skúmajú nielen cytotoxicitu kryoprotektíva, ale aj poškodenie bunky osmotickým šokom, oxidačným stresom, ochladením, rekryštalizáciou a pod.
Čo sa týka „konkurencie“ DMSO, je známych viacero kryoprotektívnych činidiel, ktoré však majú väčšinou nižšie kryoprotektívne účinky ako DMSO, preto naďalej zostáva zlatým štandardom pre mnoho typov buniek pri ich zmrazovaní. Navyše predchádzajúce štúdie preukázali, že skúmanie kombinácií a rôznych koncentrácií DMSO majú tendenciu byť efektívnejšie ako hľadanie jednej náhradnej kryoprotektívnej látky, preto uvediem len niektoré z nich. Vhodnými kandidátmi pri hľadaní náhrady za DMSO sa ukazujú byť cukrové alkoholy ako napr. glycerol, ktoré vykazujú vysokú tendenciu k sklenému prechodu, čo môže uľahčiť priamu vitrifikáciu a tiež prechod nezmrazenej koncentrovanej cytoplazmy do sklovitého stavu pri pomalom zmrazovaní. Taktiež bol preskúmaný glycerol ako látka zlepšujúca životaschopnosť mezenchymálnych kmeňových buniek po rozmrazení. V inej štúdii bol použitý etylénglykol ako kryoprotektívum pri kryoprezervácii ľudských embryonálnych kmeňových buniek, pomocou ktorého bola dosiahnutá pomerne prijateľná životaschopnosť buniek po rozmrazení. Nedávno bolo zistené, že vhodným kryoprotektívom pri zmrazovaní kožných buniek je hydoxyetylškrob (HES), ktorý sa zdá byť menej toxický ako DMSO a pridanie HES do kryoprotektívneho roztoku zvyšuje regeneráciu a rýchlosť metabolizmu buniek po rozmrazení. Všetky tieto protokoly však majú stále priestor na ich ďalšie zlepšovanie.
Ďakujeme za veľmi pekný
Ďakujeme za veľmi pekný príspevok, výsledky majú jasné aplikačné smerovanie v prípade, že je dostatočne široké okno medzi efektívnou a toxickou koncentráciou DMSO. Chcela by som sa spýtať, aké iné prístupy (okrem spomínaných) sa využívajú pre hodnotenie efektu kryoprezervácie? Má DMSO nejakú "konkurenciu"? :)
iwa
Ďakujem za komentár aj za
Ďakujem za komentár aj za otázky. Keďže výsledky kryoprezervácie ovplyvňuje niekoľko významných faktorov, ktoré by mali byť zárukou zachovania funkčnosti a životaschopnosti buniek počas celého procesu zmrazovania, je ich viabilita po rozmrazení kľúčová pre hodnotenie efektu kryoprezervácie. Na hodnotenie životaschopnosti buniek po kryoprezervácii existuje niekoľko testov, ktoré zahŕňajú test integrity membrány, testy metabolickej a mechanickej aktivity, testy mitotickej aktivity a metódy na separáciu životaschopných a neživotaschopných buniek. Kryoprezervácia je však komplexný proces, preto poškodenie buniek po zmrazovaní je sledované ďalšími metódami, ktoré skúmajú nielen cytotoxicitu kryoprotektíva, ale aj poškodenie bunky osmotickým šokom, oxidačným stresom, ochladením, rekryštalizáciou a pod.
Čo sa týka „konkurencie“ DMSO, je známych viacero kryoprotektívnych činidiel, ktoré však majú väčšinou nižšie kryoprotektívne účinky ako DMSO, preto naďalej zostáva zlatým štandardom pre mnoho typov buniek pri ich zmrazovaní. Navyše predchádzajúce štúdie preukázali, že skúmanie kombinácií a rôznych koncentrácií DMSO majú tendenciu byť efektívnejšie ako hľadanie jednej náhradnej kryoprotektívnej látky, preto uvediem len niektoré z nich. Vhodnými kandidátmi pri hľadaní náhrady za DMSO sa ukazujú byť cukrové alkoholy ako napr. glycerol, ktoré vykazujú vysokú tendenciu k sklenému prechodu, čo môže uľahčiť priamu vitrifikáciu a tiež prechod nezmrazenej koncentrovanej cytoplazmy do sklovitého stavu pri pomalom zmrazovaní. Taktiež bol preskúmaný glycerol ako látka zlepšujúca životaschopnosť mezenchymálnych kmeňových buniek po rozmrazení. V inej štúdii bol použitý etylénglykol ako kryoprotektívum pri kryoprezervácii ľudských embryonálnych kmeňových buniek, pomocou ktorého bola dosiahnutá pomerne prijateľná životaschopnosť buniek po rozmrazení. Nedávno bolo zistené, že vhodným kryoprotektívom pri zmrazovaní kožných buniek je hydoxyetylškrob (HES), ktorý sa zdá byť menej toxický ako DMSO a pridanie HES do kryoprotektívneho roztoku zvyšuje regeneráciu a rýchlosť metabolizmu buniek po rozmrazení. Všetky tieto protokoly však majú stále priestor na ich ďalšie zlepšovanie.
Ďakujeme za vyčerpávajúcu
Ďakujeme za vyčerpávajúcu odpoveď k téme, ktorá ešte pomerne nedávno patrila do oblasti science fiction 🙂 Prajem veľa úspechov.
iwa