Terapia srdcových arytmií sa v ostatných desaťročiach revolučne zmenila zavedením nefarmakologických liečebných metód. Nefarmakologickou terapiou bradykardií je trvalá kardiostimulácia, ktorá predstavuje liečebnú elektrickú stimuláciu srdca s cieľom obnoviť, udržať alebo nahradiť spontánnu elektrickú aktivitu predsiení a komôr srdca (Glikson et al., 2021). Cieľom kardiostimulácie je maximálne sa priblížiť fyziologickým pomerom vzniku a vedenia elektrických vzruchov v srdci. Najnovšou metódou fyziologickej kardiostimulácie je stimulácia prevodového systému srdca (CSP, conduction system pacing). Stimuláciou prevodového systému dochádza k zachovaniu resp. obnoveniu synchrónnej elektrickej aktivácie a následne kontrakcie srdcových komôr (Burri et al., 2023).
V procese hodnotenia úspešnosti tejto intervencie sme analyzovali výslednú šírku (t.j. trvanie) komplexu QRS ako parametra synchronizovanej komorovej aktivácie a túto sme porovnávali s východiskovou dĺžkou trvania komplexu QRS v podskupinách záujmu univariačným aj multivariačným prístupom. Analyzovaná kohorta 47 pacientov zahrňuje chorých s pôvodne normálnym aj predĺženým východiskovým komplexom QRS (t.j. QRS s patologicky predĺženým trvaním). Kritériom úspešnosti intervencie bolo skrátenie alebo zachovanie trvania komplexu QRS pod 130 ms. Okrem hodnotenia úspešnosti metódy CSP sme na náhodne selektovanej podskupine pacientov porovnali výsledok intervencie so simulovaným konvenčným prístupom stimulácie z oblasti hrotu pravej komory (RVA, right ventricular apex).
Metódou CSP u pacientov s pôvodne predĺženým trvaním komplexu QRS došlo ku skráteniu jeho trvania pod 130 ms u 23 (92 %) pacientov. U 2 (8 %) pacientov sa nepodarilo skrátiť trvanie komplexu QRS pod 130 ms, ale zámer skrátenia pôvodne predĺženého trvania komplexu QRS bol splnený. V skupine pacientov s pôvodne normálnym t.j. úzkym komplexom QRS došlo k zachovaniu jeho trvania pod 130 ms u všetkých pacientov (100 %). Stimuláciou z oblasti RVA bol komplex QRS v porovnaní s CSP významne predĺžený s obrazom blokády ľavého ramienka Tawarovho. Táto situácia je typická pre konvenčný spôsob kardiostimulácie, v dlhodobom horizonte však môže viesť ku vzniku srdcového zlyhávania. Na základe našich výsledkov konštatujeme, že CSP je vysoko efektívna metóda pre simuláciu prirodzenej elektrickej aktivácie srdcových komôr.
Analýza dát bola umožnená vďaka projektom APVV-SK-BY-RD-19-0019 a APVV-22-0264.