Behaviorálne dôsledky opakovaného podávania pyridoindolového derivátu SMe1EC2M3 v animálnom modeli mierneho chronického stresu

Úvod: Stres zohráva významnú úlohu v patofyziológii vzniku neuropsychiatrických ochorení, vrátane depresívnej poruchy, ktorá postihuje celosvetovo približne 350 miliónov ľudí. V laboratórnych podmienkach sa na navodenie správania podobného depresii využíva model mierneho chronického stresu (CMS), kedy sú zvieratá vystavené sérii náhodných miernych stresorov. Na liečbu depresie existuje v súčasnosti množstvo antidepresív s odlišnými mechanizmami účinku, avšak často majú množstvo limitácií a vedľajších účinkov a preto sa neustále hľadajú nové možnosti liečby. SMe1EC2M3 je látka s pyridoindolovou štruktúrou, ktorá po akútnom podaní vykazovala u potkanov antidepresívny účinok v prechádzajúcej behaviorálnej aj elektrofyziologickej štúdii [1].

Metódy: Skúmali sme vplyv chronického podávania derivátu SMe1EC2M3 v podmienkach CMS a v podmienkach bez stresu. V experimente sme použili samce potkanov kmeňa Sprague Dawley (n=72), pričom polovicu samcov (n=36) sme vystavili sérii chronických nepredvídateľných stresorov po dobu 3 týždňov. Následne sme od 8. dňa CMS intraperitoneálne podávali nasledujúcich 16 dní derivát v dvoch rôznych dávkach (25 a 5 mg/kg/deň). Vzniklo nám tak 6 skupín s počtom zvierat n=12/skupinu. Hodnotili sme správanie podobné depresii a úzkosti pomocou vybraných behaviorálnych testov (Test preferencie sacharózy - SPT, Test otvoreného poľa - OF, Test núteného plávania - FST) .

Výsledky: Preferenčným testom sacharózy a zvýšenou imobilitou v FST sme si potvrdili navodenie správania podobného depresii u stresovanej skupiny potkanov. Podanie testovanej látky v oboch dávkach zvrátilo pôsobenie CMS znížením imobility a predĺžením doby plávania v FST.

Záver: Naše výsledky naznačujú, že chronické podávanie látky SMe1EC2M3 dokáže zvrátiť pôsobenie mierneho chronického stresu a skúmaný derivát by mohol ponúknuť nové možnosti v liečbe depresie.