Akumulácia uhlíka (Ct) v pôdach prirodzených a zmenených porastov skupiny lesných typov Fagetum pauper

Akumulácia uhlíka (Ct) v pôdach prirodzených a zmenených porastov skupiny lesných typov Fagetum pauper

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
80%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Martin Kubov100%60%-
Ing. Jana Majerová100%100%100%
ISBN: 978-80-970712-6-4

Akumulácia uhlíka (Ct) v pôdach prirodzených a zmenených porastov skupiny lesných typov Fagetum pauper

Ivana Šimková1
1 Ústav ekológie lesa, Zvolen,
ivana.simkova1@gmail.com

Jedným z najvýznamnejších makroelementov, ktoré určujú pôdnu úrodnosť je obsah uhlíka [1]. Vo všeobecnosti sa uvádza, že pôdy obsahujú zhruba dvojnásobné množstvo uhlíka v porovnaní s jeho obsahom v atmosfére a trojnásobné množstvo C nachádzajúce sa vo vegetácii [2,3]. Z toho vyplýva, že pôdne prostredie je nepochybne najdôležitejšou zásobárňou uhlíka, lebo je dynamicky najaktívnejšie a tým aj najdominantnejšie v existujúcich kolobehoch uhlíka v prírode [4]. V našom výskume sme sa snažili zistiť, či zmena drevinového zloženia na mieste prirodzeného výskytu buka má vplyv na zmenu obsahu uhlíka v pôdach. Lesné spoločenstvá, ktoré boli predmetom tejto práce reprezentujú prirodzené (bukové) a zmenené (hrabové) porasty, rozdelené do 3 vekových štádií (21-40 ročné, 41-70 ročné a 71-90 ročné), v každej po 6 plôch. Výsledky analýz uhlíka ukázali znižujúci sa obsah smerom do hĺbky pôdnych profilov a to tak v prirodzenom, ako aj zmenenom type lesa. V spoločenstvách buka lesného sa celkový obsah uhlíka (Ct) pohyboval okolo 46,03% (v Ool), 45,27% (v Oof) a v minerálnej vrstve pôd 5,8%. V prípade zmenených porastov obsah uhlíka v subhorizonte Ool bol v priemere 46,4%, v Oof 44,8% a v minerálnej vrstve pôd (0–5 cm) 5,45%. Aj keď sa vyšší obsah Ct zistil v porastoch s prirodzeným drevinovým zložením (výnimkou je subhorizonst Oof), výsledky Tukey´ testu poukazujú na nevýznamné rozdiely obsahu celkového uhlíka v sledovaných vrstvách pôd medzi jednotlivými typmi lesa. Vo vekových štádiách prirodzených a zmenených porastov bol obsah C vyrovnaný. Zaznamenali sme znižujúci sa obsah so stúpajúcim vekom porastov. Výnimkou bola len minerálna vrstva pôdy v porastoch s Carpinus betulus, kde došlo k zvyšovaniu C so stúpajúcim vekom. Zistené rozdiely medzi vekovými štádiami porastotvorných drevín neboli signifikantné. 

Poďakovanie: 

Práca vznikla s podporou projektu VEGA č. 2/0027/13.

Zdroje: 

[1] Johnson, D.W. et Curtis, P.S. Effects of forest management on soil C and N storage: meta analysis. Forest Ecology and Management 2001, 140, 227–238.
[2] Schimel, D.S. Terrestrial ecosystems and the carbon cycle, Global Change Biology 1995, 1, 77–91.
[3] Guenet, B., Eglin, T., Vasilyeva, N., Peylin, P., Ciais, P. et Chenu, C. The relative importance of decomposition and transport mechanisms in accounting for soil organic carbon profiles. Biogeosciences 2013, 10, 2379–2392.
[4] Bielek, P.: Uhlík v pôde a jeho interakcie v prírode. In: Sobocká, J. Funkcia uhlíka v pôde pri ochrane pôdy a produkcii biomasy, Zborník referátov a diskusných príspevkov z vedeckej rozpravy XXX valného zhromaždenia členov Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, Nitra 2007, 6–16. ISBN 978-80-89162-29-1.

Diskusia