Úvod: Mechanizmy molekulárnej dysregulácie na transkripčnej úrovni pri syndróme akútnej respiračnej tiesne (ARDS) sú málo známe. Môže za to patofyziologická heterogenita ARDS zahŕňajúca rôzne vyvolávajúce podnety ovplyvnené viacerými komorbiditami a genetickými faktormi. ARDS charakterizuje hlavne alveolárne poškodenie a respiračné zlyhanie. Ako jednou zo stratégií liečby ARDS môže byť substitučná surfaktantová terapia. Terapia exogénnym surfaktantom môže prispieť k obnoveniu funkcie pľúc. Cieľom štúdie je analyzovať zmeny expresie vybraných génov asociovaných s ARDS po substitučnej surfaktantovej terapii na animálnom modeli akútneho poškodenia pľúc. 

Metodika: Dospelé Novozélandske biele králiky so závažným ARDS (P/F<13 kPa) boli liečené bolusom exogénneho surfaktantu rôzneho pôvodu: (1) prírodný Poractant alfa; (2) syntetický CHF5633; (3) syntetický surfaktant s Combo petidom a následne protektívne ventilované 4h. Zdravé rovnako ventilované zvieratá bez intervencie predstavovali kontroly. Post mortem, z pľúcneho tkaniva bola izolovaná celková RNA na stanovenie expresie génov VEGFA, SP-A, SP-B, RAB11A, EGLN1, ABCA3 a LCN2 pomocou qPCR. Dáta boli normalizované na základe signálu z dvoch endogénnych kontrol použitých ako referenčné gény (B2M a 18S rRNA) a ďalej analyzované pomocou 2−ΔΔCt metódy. Štatistické analýzy a porovnanie zmien expresie vo vybraných génoch sa uskutočnili voči zdravým zvieratám: >1 pre up-reguláciu, <1 pre down-reguláciu. Dáta predstavujú priemer fold change a SD (*p<0,05 **p<0,01 vs. ARDS Model).

Výsledky a záver: Gény asociované s ARDS boli v neliečenej skupine regulované rovnako ako už inými autormi publikované výsledky. Poractant alfa a Combo surfaktant signifikantne down-regulovali VEGFA, RAB11A, LCN2 v porovnaní s ARDS. Čo môže súvisieť s reguláciou molekulárnych patologických procesov pri ARDS.