Biolúhovanie hliníka vybranými druhmi mikroskopických vláknitých húb

Biolúhovanie hliníka vybranými druhmi mikroskopických vláknitých húb

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Jana Dudová100%100%-
ISBN: 978-80-970712-6-4

Biolúhovanie hliníka vybranými druhmi mikroskopických vláknitých húb

Barbora Milová1 , Eva Duborská , Jana Dudová , Martin Urík , Peter Matúš , Marin Senila2 , Lacrimioara Senila
1 Prif UK, 842 15 Bratislava,
2 INCDO-INOE 2000, Research Institute for Analytical Instrumentation,40029 Cluj-Napoca, Rumunsko
milova@fns.uniba.sk

Hliník (Al) sa v kyslých pôdach ľahko uvoľňuje z tuhých fáz a predstavuje tak potenciálne riziko pre životné prostredie [1]. Mikroskopické vláknité huby produkujú počas svojho rastu kyslé metabolity, ktoré sa významnou mierou podieľajú na heterotrofnom lúhovaní hliníka z jeho oxidov [2].

Pre potreby štúdie boli zvolené druhy Aspergillus niger a Aspergillus clavatus, ktoré boli kultivované v živnom médiu po dobu 19 dní. Počas prvých šiestich dní rastu mikromycéty A. clavatus sa Al intenzívne uvoľňoval do roztoku, maximálna hodnota v živnom médiu dosiahla 3,3 mg.L-1 – 0,25 % z celkového Al viazaného v Al2O3. V neskorších rastových fázach sa však vlastnosti metabolitov zmenili, v dôsledku čoho sa roztok živného média alkalizoval a došlo k spätnému vyzrážaniu hliníka.

Počas kultivácie druhu A. niger bolo pH stabilné v oblasti 2-3, čo významnou mierou zvýšilo efektivitu biologicky indukovanej extrakcie hliníka do živného média touto mikromycétou. Účinnosť heterotrofného lúhovania druhom A. niger  bola v porovnaní s druhom A. clavatus viac než 10-násobne vyššia. Po 19-tich dňoch kultivácie sa z tuhej fázy oxidu uvoľnilo až 3,2 % Al.

Poďakovanie: 

Práca bola podporená projektom medzivládnej vedecko-technickej spolupráce SK-RO-0004-12 a projektom Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a SAV č. 1/0860/11 a 1/0203/14.

Zdroje: 

[1] Ma, J.F., P.R. Ryan, and E. Delhaize, Aluminium tolerance in plants and the complexing role of organic acids. Trends in Plant Science, 2001. 6(6): p. 273-278.
[2] Yang J., Wang Q., Wang Q., et al. (2009) Bioresour. Technol. 100, p. 254

Prezentácia nie je dostupná

Diskusia