Červený kal je jemnozrnný odpadový materiál, ktorý vzniká pri spracovaní bauxitu za účelom získania hliníka. Zloženie kalu závisí od kvality spracovaného bauxitu, obyčajne obsahuje oxidy železa, kremeň, hlinitokremičitany, karbonáty a hydroxid sodný, ktorý spôsobuje nárast pH kalu až na hodnotu 13 [1]. Predkladaná štúdia sa zaoberá biolúhovaním hliníka (Al) z červeného kalu prostredníctvom mikroskopických vláknitých húb, ktoré sú pomerne rezistentné voči toxickým účinkom kovov a efektívne lúhujú kovy z rôznych odpadových materiálov, ako napr. popolčekov alebo elektronického odpadu [2].

Spomedzi skúmaných druhov mikroskopických vláknitých húb biolúhoval Al z červeného kalu najúčinnejšie druh Aspergillus niger (množstvo Al biolúhovaného z červeného kalu - 70,7 g.kg^-1). Biolúhovanie bolo iniciované poklesom pH z počiatočnej hodnoty 5,8 na 2,3 za súčasnej produkcie kyslých metabolitov (napr. kys. citrónovej, kys. šťaveľovej, kys. glukónovej). Na základe modelu vytvoreného softvérom Visual MINTEQ Ver. 3.0 dominantnou formou výskytu hliníka v roztoku boli komplexy so šťaveľanmi, predovšetkým [Al(oxaláto)₂]^- (~66%) a  [Al(oxaláto)₃]^3- (~29 %). V oveľa menšej miere (0,085 %) sa vyskytovali citrátové komplexy. RTG difrakčná analýza červeného kalu pred a po biolúhovaní druhom A. niger nepreukázala výrazné zmeny v zložení vzoriek. V procese biolúhovania teda nedošlo ku tvorbe nových kryštalických fáz.