V povodí rieky Váh bolo počas rokov 2012-2014 sledovaných spolu 25 lokalít. Dáta vychádzajú z kvalitatívnych sezónnych zberov z rieky Váh a kombinovaných (kvalitatívnych aj kvantitatívnych) zberov bentických bezstavovcov z Čierneho Váhu. Na Čiernom Váhu bol sledovaný vplyv Prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Čierny Váh. V lokalite priamo pod priehradou bolo zistené signifikantne nižšie množstvo transportovanej partikulovanej organickej hmoty a vyššia biomasa nárastov ako v lokalite nad priehradou [1]. Okrem toho, bolo zaznamenané zvýšenie teplotý vody pod priehradou od jari do jesene s maximálnym rozdielom 6,7°C v auguste 2013. Vplyv PVE Čierny Váh na štruktúru spoločenstiev a druhovú dominanciu bol zistený aj u radu potočníkov (Trichoptera) [2] a pošvatiek (Plecoptera) [3], ktoré sú považované za najcitlivejšie indikátory narušenia vodných tokov [4].

Všetky druhy čeľade Gammaridae boli po determinácii podrobené skúmaniu štruktúry danej populácie. V povodí Čierneho Váhu boli determinované dva druhy rôznonožcov čeľade Gammaridae: Gammarus fossarum a G. balcanicus. Denzita jedincov G. fossarum bola v rámci kvantitatívnych zberov relatívne nízka (0,2 km nad PVE Čierny Váh: 1-25 jed./m²; 8,5 km pod PVE: 3-41 jed./m²) s výnimkou lokality priamo pod priehradou, kde bolo zaznamenané zvýšenie denzity ( 0,5 km pod PVE: 24–135 jed./m²). Druh G. balcanicus bol na tejto lokalite zaznamenaný len ojedinele, pričom jeho početnosť so vzdialenosťou od nádrže pomerne graduálne narastala. Pomer relatívnej abundancie adultných a juvenilných jedincov na lokalite priamo pod priehradou sa líšil od lokality nad priehradou a s výnimkou letného obdobia prevládali adultné jedince nad juvenilnými. V auguste bol na tejto lokalite zistený významný pokles priemernej dĺžky tela samíc s vajíčkami, a teda aj pokles v počte vajíčok na jednu samicu v porovnaní so skúmanými lokalitami. Dominantným faktorom, ktorý ovplyvňuje životný cyklus, rast a rozmnožovanie G. fossarum je teplota [5], ktorá je pravdepodobne jedným z faktorov zodpovedným za rozdiely v populačnej štruktúre.

V longitudinálnom priebehu rieky Váh bola zaznamenaná pomerne kontinuálna výmena druhov. Na väčšine skúmaných lokalít z kôrovcov dominoval G. fossarum. V hornom, metaritrálovom úseku rieky bol sprevádzaný druhom G. balcanicus. V strednom úseku Váhu epipotamálového charakteru sa objavuje Asellus aquaticus a začína kompetícia s G. roeselii a Dikerogammarus villosus. Ten sa spoločne s D. haemobaphes šíri proti prúdu z Dunaja, pričom už oba druhy prekročili VN Kráľová (v prípade D. villosus aj VN Sĺňava). V dolnom Váhu dominujú ponto-kaspické rôznonožce, ktoré nasledujú druhy Chelicorophium curvispinum  a Limnomysis benedeni. V dolných úsekoch najväčších prítokov, rieky Oravy a Kysuce, bol prítomný len G. fossarum, ktorý dominoval tiež v hornom úseku rieky Vláry. V jej spodnom úseku sa vyskytovali všetky tri spomínané druhy rodu Gammarus sp.