Najčastejšie pozorovanou formou dysplázie lakťového kĺbu, je choroba mediálneho kompartmentu, ochorenie známe rozvojom progresívnej osteoartrózy v jeho terminálnom štádiu. Za skutočnú príčinu ochorenia je považované mechanické preťaženie v dôsledku kĺbovej inkongruity. Zmeny mechanickej záťaže pôsobiacej na chondrocyty v smere abnormálneho excesívneho ne-cyklického preťaženia vedú k poškodeniu a strate molekúl matrix. Rozvíja sa synoviálny zápal charakteristický formáciou rôznych katabolických a proinflamatórnych mediátorov, ktoré narúšajú rovnováhu medzi degradáciou a reparáciou matrix (1). Tým bezpochyby významne prispievajú k postupným degeneratívnym patologickým zmenám kĺbovej chrupky. Hodnotenie koncentrácií rozpadových produktov tzv. biomarkerov rozsiahlej extracelulárnej siete matrix, v synoviálnej tekutine je logicky prístupný pre monitoring osteoartrózy (2). Keďže biomarkery samotné sú nešpecifické, pre stanovenie komplexnej diagnózy a sledovanie rozvoja osteoartrózy je hodnotenie viacerých biomarkerov súčasne metódou oveľa presnejšou.  Prispôsobenie sa zmenám fyziologickej záťaže vyžaduje kontinuálny remodeling kostného tkaniva. Aktívny RANK-RANKL-OPG systém bol potvrdený pri remodelingu kostí u psov. V prípade dysplázie lakťového kĺbu, nárast molekúl podporujúcich osteoklastogenézu je indikátorom nerovnováhy medzi mediátormi, ktoré regulujú resorbciu a formáciu kostí (3). Cieľom našej práce bolo zistiť diagnostický potenciál  4 vybraných biomarkerov (RANKL, OPG, β-catenin, CS 3B3-), ktorých koncentrácie sme stanovili zo synoviálnej tekutiny lakťového kĺbu pomocou ELISA metódy a následne porovnávali medzi skupinou zdravých psov a psov postihnutých chorobou mediálneho kompartmentu. Ďalším cieľom bolo zistiť či koncentrácie RANKL a OPG ako biomarkerov preukazujú spojitosť so zmenami v expresii ligand RANKL a OPG identifikovaných imunohistochemickým farbením vzoriek subchondrálnej kosti processus coronoideus medialis ulny. Pomocou Studentovho t-testu sa nám podarilo preukázať signifikantný rozdiel koncentrácií všetkých štyroch markerov medzi skupinou zdravých a postihnutých psov (P<0,0001). Výrazný rozdiel tak v počte OPG pozitívnych buniek vo vzorkách subchondrálnej kosti, ako v koncentráciách tohto biomarkeru v synoviálnej tekutine nebol medzi skupinami zaznamenaný. Počet RANKL pozitívnych buniek bol výrazne vyšší vo vzorkách skupiny postihnutých zvierat. Takisto vyššie koncentrácie RANKL v synoviálnej tekutine postihnutých zvierat preukázali spojitosť s imunohistochemickým nálezom.

Na základe dosiahnutých výsledkov predpokladáme existujúci diagnostický potenciál vybraných biomarkerov v diagnostike a monitoringu choroby mediálneho kompartmentu psov. Našim experimentom sme potvrdili pozitívnu koreláciu medzi vyššou koncentráciou RANKL v synoviálnej tekutine a zvýšenou expresiou tohto ligandu vo vzorkách subchondrálnej kosti  postihnutých zvierat. Ďalší výskum by mohol poskytnúť východisko z hľadiska nových terapeutických intervencií v prípade ďalších kĺbových porúch u psov.